čo život dal a vzal

    Takto výstižne a pár desaťročí v predstihu nazval súčasnú dobu ruský spisovateľ Ivan Antonovič Jefremov  vo svojom románe „Hmlovina Andromedy“. My však už ocitli v jej poslednej fáze, a to v Ére Rozštiepenia. Sme súčasťou  spoločnosti ktorá je zámerne rozštiepená a roztrieštená až na jednotlivé jej čiastočky, na ľudí samotných. Dokonca aj ľudia trpia roztrieštenosťou, mravnou, duchovnou, ale aj fyzickou, ktorú spôsobili mnohé formy otroctva. Najťažším a najnebezpečnejším z nich je otroctvo mentálne, ktoré oberá človeka o jeho ľudskú podstatu, intelektuálnu a mravnú vyspelosť takým sofistikovaným spôsobom, že si to človek neuvedomuje a v horšom prípade to dokonca môže pokladať za prednosť a úspech.    

Ilustračný obrázok: Gerd Altmann Pixabay

Je však možné pokladať za úspech a prednosť nielen úpadok človeka samotného, ale najmä úpadok celej spoločnosti.

Úpadok človeka, spôsobilo hrubé, násilné a zámerné  potláčanie  mravnosti a ľudskosti. Preto sa z neho stáva živočíšny druh, ktorý už nie je ani na úrovni zvieraťa. A kvôli  intelektuálnej,  mravnej a duchovnej roztrieštenosti ľudia zabúdajú na zmysel vlastného bytia. V súčasnosti len málo ľudí chápe význam a zmysel vlastného života. Množstvo ľudí má síce veľa vedomostí, ale nemá správnu výchovu. Preto ľudia často nedokážu svoje vedomosti  a schopnosti uplatniť v praxi. To spôsobuje viac škody ako úžitku nielen človeku, ale samotnej spoločnosti. Dnes, keď sa súčasný svet ocitol na pokraji zániku, je otázkou prežitia hľadať spôsoby, ako takéto škody napraviť. Vrátiť človeku jeho podstatu a ľudskosť a spoločnosti jej význam a funkčnosť.

Veľkou inšpiráciou, ktorá pomôže ľudstvu ukázať správnu cestu a smerovanie v náprave škôd a odstraňovaní  chýb, je kniha Ivana Antonoviča Jefremova „Hmlovina Andromedy“. Kniha je nielen fiktívnou kronikou histórie ľudstva, ktoré pochopilo význam svojho bytia na Zemi, ale myšlienky, ktoré sú v nej obsiahnuté, majú silu a možnosť meniť a formovať súčasného človeka tak, aby sa stal skutočným Človekom. Človekom, ktorý dokáže vybudovať funkčnú, ľudsky a sociálne spravodlivú spoločnosť. A to sa nedá dosiahnuť bez správnej výchovy detí a mladých ľudí a bez celoživotného vzdelávania dospelých.

V mysli mi utkveli slová knižnej hrdinky, psychiatričky Evdy Nal, ktorá v kapitole „Škola tretieho veku“ prednáša žiakom a učiteľom tejto školy o význame výchovy a vzdelávania.

Cit:

„Výchova človeka je jemná práca, ktorá vyžaduje individuálnu analýzu a veľmi opatrný prístup. Doba, keď spoločnosti stačili nedbanlivo vychovaní ľudia, ktorých nedostatky sa ospravedlňovali dedičnosťou a vrodenou povahou človeka sa už dávno pominula. Dnes je každý zle vychovaný človek vizitkou celej spoločnosti a ťaživým omylom veľkého ľudského kolektívu.“

Pri týchto slovách Evdy Nal som dlho premýšľala v akej spoločnosti žijeme. Premýšľala som, aká je spoločnosť, ktorej vizitkou sú ľudia, ktorí v súčasnosti vládnu, prezentujú sa ako elity, celebrity, osobnosti a vyššia spoločenská trieda, ale aj ľudia, ktorí správajú ako poslušné stádo, ktoré slepo bez rozmýšľania počúva rozkazy a príkazy a vykonáva ich…

Premýšľala som nad tým, či dokážeme niečo zmeniť k lepšiemu. Stane sa to iba vtedy, keď budeme schopní pochopiť, ako spoločnosť zámerne zanedbala výchovu a vzdelávanie nielen detí a mladých ľudí, ale aj dospelých. Len vtedy dokážeme postupne napraviť všetky škody. A to tým, že sa naučíme používať zdravý rozum a tak zbavíme seba a ľudstvo okov mentálneho otroctva. Toto všetko sa dá dosiahnuť, ale človek musí začať sám od seba. Najskôr musí vychovávať, vzdelávať a meniť sám seba a hlavne prijať zodpovednosť za vlastné konanie. Až potom smie vychovávať a vzdelávať ostatných. Bez pochopenia vlastnej podstaty, ktorej základom je mravnosť, ľudskosť, láska a úcta k životu sa žiadna zmena k lepšiemu neudeje. Bez prevzatia zodpovednosti za vlastné konanie, človek nedokáže postaviť pevné základy zdravo fungujúcej spoločnosti.

To, či má ľudstvo nádej na prežitie a budúcnosť je len v našich rukách. A aj to, čo zanecháme našim potomkom a ako bude budúcnosť vyzerať. Preto záleží na každom z nás, čo si vyberieme. Či nám bude stačiť život prežitý v mentálnom otroctve, ktoré ponúka vidinu falošného blahobytu a bohatstva. Alebo si vyberieme slobodný život, ktorý dosiahneme prevzatím zodpovednosti za seba aj za spoločnosť.

Devana

Slnovratovo 27. február 2023

Článok bol zverejnený na: Belobog.sk