Ilustračný obrázok: Pixabay
Kráčam uličkami v daždi života
schovaná v bezpečí dáždnika
utkaného z vlastných bolestí a snov tam,
kde ma čakáš,
sám, osamelý a ukrytý vo svojich myšlienkach…
Kráčam labyrintom ticha búrok sklamaní,
počítajúc každý krok,
ktorým som čoraz bližšie k Tebe
a nebojím sa, že zablúdim,
keď cítim v duši spomienky na lásku…
Kráčam uličkami v daždi života,
v ústrety neznámu nádeje,
skáčem do kaluží šťastnej bezstarostnosti
a vyhýbam sa kvapkám bezcieľneho strachu,
keď viem, že som už blízko…
Devana
Slnovratovo 12. Jún 2022
Celá debata | RSS tejto debaty