čo život dal a vzal

Šírením poplašnej správy je, keď niekto klamlivou správou spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia časti obyvateľov.

Lži a dezinformácie sú takisto iba klamstvom.

A ohováranie je šírenie klamstva.

Ilustračný obrázok: Pixabay

SaS a OĽANO, podávajú trestné oznámenia na ľudí, ktorí zverejnili mená a miesta bydliska  tých koaličných poslancov, ktorí hlasovali za tzv. „obrannú zmluvu“.

Preto sa pýtam, je šírením poplašnej správy že ľudia, ktorí hlasovali za tzv. „obrannú zmluvu“  sú poslancami NRSR?

Sú ich mená, či miesta bydlísk  a ich  poslanecké mandáty lžou a dezinformáciou?

Je ohováraním to, že verejne hlasovali za prijatie tzv. „obrannej zmluvy“?

Udalosti posledných dní, ukazujú morálne dno a profesijnú biedu zástupcov občanov v parlamente.

Je smutné, keď sa profesijným  požiadavkami  na to, aby sa niekto stal poslancom NRSR, stali nenávisť  voči Ficovi a Smeru, občiansky aktivizmus v podobe snorenia na sociálnych sieťach a udávania, či organizovanie protestov proti Ficovi a Smeru a podnecovanie nenávisti a násilia, ktoré sa zaštítilo „slušnosťou“.

Áno, až do takého štádia dospel vývoj politickej scény a kultúry na Slovensku.

Spôsoby, ktorými bojoval napríklad p. Matovič, ktorý beztrestne šíril klamstvá o R. Ficovi a jeho miliónoch na Belize a usporiadaval nenávistné „protestné zhromaždenia“ pred bytom R. Fica sú podľa predstaviteľov vládnej koalície v poriadku.

Takisto je podľa nich v poriadku ničím nepodložené označovanie R. Fica za vraha a podobné tiež ničím nepoložené osočovanie, v podobe spájania jeho osoby s mafiou a mnohé iné obvinenia.

V poriadku je  podľa nich nielen stavanie šibeníc, ale aj obrázky šibeníc, na  ktorých mali skončiť predstavitelia Smeru, či hanlivé obrázky  vo väzenských mundúroch a za mrežami.

Legendárne pexeso p. Remišovej, koho treba „dať dole“ v záujme spravodlivosti tejto vládnej koalície sa po smrti generála Lučanského stalo ukážkou toho, aké hodnoty títo ľudia vyznávajú a predstavujú.

Je zvláštne, že predstavitelia vládnych koaličných strán odrazu podávajú trestné oznámenia na tých, ktorí zverejnili iba verejne dostupné informácie.

Z čoho majú strach, keď  zo samých seba vytvorili „etalón  slušnosti, morálky a spravodlivosti“?

Veď predsa hlasovali  podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a poslaneckého sľubu  a svoje konanie by si mali  vedieť obhájiť priamo zoči-voči občanom.

Prečo, odrazu ten  krik, trestné oznámenia a ukazovanie prstom na tých ľudí, ktorí len poukazujú na ich prácu a konanie v parlamente?

Oveľa závažnejšími skutočnosťami sú tie, ktoré vyšli na povrch po tlačových besedách Smeru a ktoré ukazujú prehnitosť  a stoku vládnej politickej garnitúry. Zverejnením  obsahu prepisov odposluchov „elitných vyšetrovateľov NAKA“ spolu  v súvislosti s pexesom pani Remišovej, vyvoláva množstvo otázok, na ktoré sa občania majú právo pýtať. Napríklad, na koho  objednávku tieto orgány konajú?

Takisto občania majú právo vedieť kto z poslancov  a ako hlasoval v parlamente.  Občania majú právo vedieť mená zákonodarcov, ktorí boli „demokraticky zvolení“ do svojich funkcií.

Konanie poslancov SaS a OĽANO a podávanie trestných oznámení poslancom Benčíkom považujem za akt toho najhrubšieho porušenie práv občanov  a opľutie demokratických princípov a zásad a diktátorské a totalitné praktiky.

Takisto toto konanie považujem za vytváranie zástupného problému, ktorý ma zakryť  zlyhania vlády  a prezidentky SR vo všetkých aspektoch politického diania v našom štáte.

Súčasná vládna garnitúra spolu s vládnymi poslancami a prezidentkou,  by si mali uvedomiť, že nie  sú neobmedzenými novofeudálnymi panovníkmi na Slovensku, aj keď sa tak začali správať. Mali by si uvedomiť, že občania nie sú v pozícii nevoľníkov, či poddaných a majú právo sa pýtať a dokonca nesúhlasiť s ich konaním.

Občania majú dokonca právo podľa Ústavy SR čl. 32 cit:

postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Takže aké šírenie poplašnej správy? Aké lži a dezinformácie? Aké ohováranie?