čo život dal a vzal

V tomto duchu mi pripadajú  vyjadrenia niektorých ľudí na sociálnych sieťach, či v inom virtuálnom priestore.

Chápem, mnohí sú nahnevaní a toto je spôsob vyjadrenia nesúhlasu s tým, čo sa deje v našom štáte a vo svete kapitalistického parazitizmu a totality demokratúry.

V súčasnosti chcú mnohí bojkotovať obchodné reťazce tým, že v nich nebudú nakupovať a chcú tak podporovať malopredajcov.

Je to síce pekné predsavzatie, ale…

Ilustračný obrázok: Pixabay

Problémom  nie sú samotné reťazce, ale systém, ktorý tu máme nastavený desaťročia, vďaka ktorému nadnárodné reťazce môžu doslova ryžovať na Slovensku a zisky vyvážať do materských krajín.

Podpora malých obchodníkov s potravinami je síce pekná myšlienka, ale zamyslel sa niekto nad tým, aké potraviny v skutočnosti títo malí obchodníci predávajú? Nuž niečo im vozia zo skladov, ale množstvo z nich práve obieha reťazce a nakupujú akciové potraviny,  ktoré  potom s patričnou prirážkou predávajú napríklad v obchodíkoch na dedinách, kde ľudia nemajú veľmi na výber…

Prečo je to tak? Pretože najväčším problémom tohto štátu  je obrovská potravinová nesebestačnosť a neúnosná závislosť na dovoze rovnako obrovského množstva  potravín zo zahraničia.

Táto vláda priamo ohrozila bezpečnosť štátu tým, že poľnohospodári a potravinári sú na dne záujmu našich terajších mocipánov. Tí sa doteraz nedočkali absolútnej žiadnej relevantnej pomoci a vláda vedome likviduje ešte aj zvyšky  potravinárskych firiem, ktoré vyrábajú základné potraviny pre občanov nášho štátu. Deje sa to neúnosným zvyšovaním energií, ale  teraz aj nezmyselným testovaním ich zamestnancov na náklady zamestnávateľa.

Prečo sa napríklad aj teraz poľnohospodári nebúria tak, ako to bolo za Ficovej vlády, keď najmodernejšie stroje agropodnikateľov mierili do Bratislavy v čase, keď bolo na poliach najviac roboty? Prečo, práve títo nekričia tak ako vtedy: Máme toho dosť!

V súčasnej dobe sme úplnými vazalmi nadnárodných  obchodných reťazcov a potravinárskych firiem. A jednou z hlavných  príčin je pohŕdanie poctivou ľudskou prácou. Hanbiť sa za prácu,  bolo v spoločnosti postupne pretláčané pofidérnym  rastom vzdelávania a presadzovaním konzumného spôsobu života  pomocou mediálnej propagandy. V mysliach ľudí sa zakorenila predstava, že manuálna práca je niečo podradné a odpudzujúce. A najmä práca v poľnohospodárstve a potravinárstve.  Už len málo nadšencov na Slovensku pestuje, vyrába a predáva potraviny aj preto, lebo ľudia s nízkou kúpyschopnosťou dávajú prednosť cene pred kvalitou. Na vlastnej koži som zažila posmešky, že prečo „gadžujem“ keď sa dá všetko aj tak lacno kúpiť. Onedlho si však občania uvedomia, že všetko sa kúpiť nedá.

Pokiaľ štát bude dávať obrovské peniaze na nezmyselné zbrojenie a politici  budú nehanebne a beztrestne rozkrádať štátne financie, tak občanom štátu reálne hrozí nielen pád štátu, ale aj obrovská chudoba a hlad. Pretože aj keď ľudia budú mať peniaze, tak si za nebudú mať čo kúpiť.

Vyzerá to tak, že táto vláda robí všetko pre to, aby  úplne zlikvidovala potravinovú bezpečnosť  štátu a urobila z neho vazalský pracovný tábor, ktorého obyvatelia budú dostávať na prídel sušené červy. Pretože chov červov je podľa Bruselu  veľmi lacná záležitosť…

Žiaľ, politická, ekonomická a spoločenská  situácia mi veľmi pripomína tú v Rusku pred viac ako 100 rokmi. Totálny chaos, rabovanie novodobej politickej šľachty naberá obludné problémy, takže riešiť ho bojkotom reťazcov, mi skutočne pripomína predsavzatie „ráno vstanem a urobím revolúciu“. Problémy sa musia riešiť komplexne a od základov a nie kozmetickými úpravami, tak ako tomu bolo doteraz. Terajšie sa dajú prirovnať, k hnisavej, nekróznej rane, plnej infekcie,  ktorú namiesto liečenia prelepíme voňavým kvetinkovým leukoplastíkom a myslíme si, že keď ju pod tým leukoplastom nevidíme, tak je zahojená.

Takouto revolúciou nedosiahne nikto nič.

Skutočná sloboda, to je v podstate nezávislosť a najmä tá potravinová. Takže  základom novej slobody,  je zvýšiť potravinovú bezpečnosť a nezávislosť štátu. Bez nej štát nie je štátom, ale iba vazalskou kolóniou.

Článok bol pôvodne zverejnený na Belobog.sk