čo život dal a vzal

V týchto zvláštnych dňoch premýšľam o tom, ako ľudia vnímajú vlastný život a ako si ho cenia.
Doba hyperkonzumu a mediálnej nadvlády veľmi ovplyvnila hodnotu ľudského života, až do takej miery, že mnohí ľudia si svoj vlastný život cenia menej ako materiálne hodnoty, ktoré ich obklopujú.
Sú hnaní túžbou mať stále viac a viac a v čo najkratšej dobe a keď získajú to čo chceli a po čom túžili, tak to pre nich stráca hodnotu a upriamia sa nové veci a podnety. Média pomocou reklám a propagandy podprahovo ľuďom vnucujú to, „bez čoho sa nezaobídu a čo musia mať“, aby boli úspešní a rešpektovaní. A tak si ľudia samotní vytvorili podivný svet, v ktorom sa im zdá, že čas plynie akosi rýchlejšie, pretože trávia veľmi veľa času prácou a zamestnaním a zarábaním peňazí, aby si mohli kúpiť a zaobstarať to, čo im zabezpečí určitý stupeň sociálneho statusu, ale aj spoločenskej úrovne.
Hyperkonzum podporovaný mediálnou propagandou vytvoril zvláštne spoločenské normy. A ľudia, ktorí ich nespĺňajú sa dostávajú na okraj spoločnosti. Vytvárajú masu chudobných ľudí, ktorí si napriek tvrdej práci nemôžu dovoliť to, čo tí ostatní. Riešia to nakupovaním a hromadením množstva lacných vecí.
V takomto svete konzumu, či zábavy a tvrdej práce sa postupne vytráca duchovná podstata života. Nie, nemyslím tým náboženskú príslušnosť a dokonca ani náboženský folklór, ktorý si mnohí mýlia s vierou, ale dušu človeka a jeho intelektuálny a duchovný rast.
Prirovnala by som život k stromu.
Ten tiež vyrastá z malého semienka a postupne silnie a dospieva ako my ľudia. A k tomu, aby vyrástol do výšky, dospelosti a krásy potrebuje zdravé a pevné korene. Tie stromy, ktoré majú slabý koreňový systém, nikdy nevyrastú tak, ako by mohli a ak aj dokážu vyrásť, tak prvá vážnejšia prírodná nástraha ich dokáže zničiť, vyvrátiť, zlomiť.
Áno, aj s ľuďmi je to tak, aby sa z nich stali plnohodnotné bytosti potrebujú mať „silné korene“. Silné korene v podobe duchovnej sily a úrovne. Potrebujú korene zdravej výchovy v rodine k morálnym hodnotám ako sú čestné konanie, láska, úcta, spolupatričnosť, ale aj k etickým princípom, ako je úcta k životu, zodpovednosť, spoločné zdieľanie a dobro. Potrebujú silné korene vo forme lásky k národu a krajine, v ktorej žijú.
A o toto všetko ľudia v súčasnej dobe prichádzajú. Mnohí sú podmienkami konzumného spôsobu života prinútení úplne zabudnúť na podstatu a hodnotu vlastného života a prestávajú vychovávať vlastné deti. A mnohí sa snažia vyrásť „do veľkej výšky“, aj keď im chýbajú zdravé korene. A hoci sa im to podarí a majú pocit, že sú naozaj veľmi vysoko v hierarchii spoločnosti, sú v skutočnosti veľmi zraniteľní a často práve kvôli chýbajúcim koreňom padajú veľmi tvrdo dolu.
V súčasnosti sa veľmi často spomína v súvislosti s coronavírusom „veľký reset“ a aj keď je myslený v iných spoločensko-politických súvislostiach je zrejmé že, ľudstvo nutne potrebuje „reset“. Najmä ten duchovný. Bolo by potrebné zamyslieť sa, či je v terajšej situácii vôbec ešte možné pokúsiť sa vycúvať z tejto slepej uličky a v rámci resetu sa snažiť nájsť nádej a východiská z tohto bezcieľneho blúdenia životom väčšiny ľudstva na tejto planéte.
Článok bol pôvodne uverejnený na slovanskenoviny.sk