čo život dal a vzal

Zaráža ma, ako dlho trvá a prekvapuje ma, ako mnohí ľudia nechajú sebou manipulovať.
Prečo?
Vyhovuje im to?
Je jednoduchšie zaradiť sa do stáda a spoločne bľačať, bučať, alebo híkať, ak to zavelí vodca stáda, ako prevziať zodpovednosť sám za seba a začať premýšľať? Premýšľať o tom, aký dopad bude mať nezodpovedné konanie pre konkrétneho človeka, ale aj spoločnosť, národ, štát.
Je veľmi jednoduché vyhovárať sa na všetko možné, ako hľadať riešenia problémov a ešte jednoduchšie, tváriť sa, že je všetko v poriadku.
Nedávno sa Slováci zabávali plagiátorstvom diplomových prác našich najvyšších predstaviteľov, ale popri tom im v záplave informácií pomaly unikalo to, ako vláda začala oberať o sociálne istoty tých najchudobnejších a najzraniteľnejších v tomto štáte. Zmrazenie minimálnych dôchodkov na budúci rok je len špička ľadovca reštrikčných opatrení vlády voči vlastným občanom.
Dnes som si prečítala článok o koľko sa dôchodcom zvýšia dôchodky na budúci rok. Naozaj si prilepšia, alebo je to len vládna propaganda na zalepenie očí a úst občanov?
Nuž, realita bude úplne iná, ale za to bude môcť „inflácia“, ako sa teraz hovorí zvyšovaniu cien energií, tovaru a služieb a znižovaniu kúpyschopnosti občanov.
Denne sme masírovaní médiami o šírení koronavírusu, aj dnes pribudlo mnoho nových prípadov a na jednom z portálov som sa dozvedela, že máme 178 nových chorých prípadov.
Chorých, alebo infikovaných?
Osobne poznám štyroch ľudí, ktorí boli infikovaní, jeden z nich mal príznaky ľahkého prechladnutia, tomu druhému nebolo nič a dvaja boli kvôli vyššiemu veku hospitalizovaní a tam zohrali veľkú rolu stresový faktor a horší zdravotný stav. Strach je strach a často sú jeho následky horšie ako ochorenie samotné.
Ale o inom som chcela…
Zaujímajú sa občania o to, ako budú použité peniaze, ktoré poskytne Slovensku EÚ na pomoc pri riešení ekonomických dopadov koronakrízy. Zatiaľ sa však z médií dozvedajú len to, že vláda pripravuje reformy skoro všetkého, ale nič konkrétne, dokonca vláda rokuje za „zatvorenými dverami.“ Nuž miliardy sú miliardy… Verím, že z takých peňazí už môže mať hocikto aj búšenie srdca, hlavne ten, kto si nimi prilepší. Ale ako sa to prejaví v živote bežných občanov je nateraz prísne tajné, asi preto tie zatvorené dvere…
Vedia však občania, že túto štedrú finančnú pomoc na naštartovanie ekonomiky budú splácať ich deti a vnuci a ktovie čím ešte je podmienená táto „pomoc“.
A práve kvôli tomu, aby sa ľudia nepýtali, nežiadali od kompetentných pravdivé informácie a zodpovedné konanie je potrebný „čas hlúposti“. Preto je dôležité, aby boli ľudia rozdelení do názorovo rozdielnych stád, kde nepotrebujú premýšľať. Preto sú štvaní proti sebe, aby sa nedokázali rozprávať a spájať a správať zodpovedne nielen voči sebe, ale voči celej spoločnosti.
„Čas hlúposti“, zakrýva obrovskú nemorálnosť tých, ktorí by mali riadiť tento štát. Deje sa to celé desaťročia.
Ale ľuďom stačia tak ako v minulosti „chlieb a hry“. Chlieb, ktorý už v podstate ani nie je chlebom a hry v podobe reality show „parlamentná demokratúra“, keď ich hlavní protagonisti presviedčajú o tom, ako všetko to, čo robia, robia v prospech štátu a jeho občanov. Kým im budú ľudia toto falošné divadlo veriť a nebudú žiadať od nich zodpovednosť za ich skutky, tak „čas hlúposti“ bude stále trvať.