čo život dal a vzal

Včera ma zaujala správa o tom, že odborári opustili rokovanie tripartity z dôvodu arogantného správania sa ministra sociálnych vecí a rodiny Krajniaka, ktorý podľa nich porušil zásady tripartizmu a sociálneho dialógu, keď hrubo odmietol návrh odborárov na zvýšenie minimálnej mzdy a rokoval len so zástupcami zamestnávateľov.
Pred chvíľou som počula v spravodajskej tv TA3 vyjadrenie pána ministra Krajniaka, o tom že výšku minimálnej mzdy 623 eur považuje v čase najhoršej hospodárskej krízy od Druhej svetovej vojny za dobrú správu pre zamestnancov.
Nuž áno, bola by to dobrá správa, ale…
Zaujalo ma, že pán minister povedal priamo to, čo sa týka nielen nášho štátu, že sme sa ocitli v čase veľkej hospodárskej krízy, ktorú sa svetové politické špičky snažia zakryť koronavírusom. Áno žijeme v čase hospodárskej krízy, ktorú vyvolala pandémia ekonomického vykorisťovania človeka človekom, ktorý sa dá prirovnať už len ku parazitizmu, pretože už dávno nemôžeme hovoriť o kapitalizme, aký sme poznali v minulosti. A tento novodobý systém cielene vytvára z ľudí, ktorí sa živia manuálnou prácou, doslova otrokov.
Znova som si spomenula na zvláštnu reportáž, ktorú som videla asi pred mesiacom len náhodou, v jednej zo súkromných televízií a žiaľ, nepodarilo sa mi ju už dohľadať. V reportáži sa hovorilo o tom, ako pracujú ľudia v odevnom priemysle vo Veľkej Británii. Keďže mnohí ľudia si odmietali kupovať oblečenie vyrobené v krajinách tretieho sveta z dôvodu vykorisťovania, presunula sa časť výroby priamo do Británie. Keď som videla podmienky v akých pracujú ľudia, ktorí oblečenie vyrábajú, spomenula som si na to, v akých podmienkach a za akú mzdu pracujú ženy v podobných prevádzkach na Východnom Slovensku. Často v oveľa horších a aj za oveľa nižší plat. V reportáži zaznela ostrá kritika tých, ktorí takýmto spôsobom zarábajú na otrockej práci ľudí zamestnaných v odevných továrňach v Británii a reportérka priamo označila týchto ľudí za novodobých otrokov.
Žiaľ to, čo bolo v reportáži z Anglicka odsúdené a označené za otrockú prácu, je v našom štáte považované za niečo úplne normálne a ani bývalé vlády, ktoré sa pýšili tým, že sa snažili zvyšovať životnú úroveň pracujúcej chudoby, nedokázali nastaviť minimálnu mzdu tak, aby tí, ktorí poctivo pracujú, žili na slušnej úrovni.
Znova sa ukázalo, aké veľké rozdiely panujú v Európe a to, čo je na západe považované za otrockú prácu, je v našom štáte legálne a nová vláda sa usiluje zlikvidovať ešte aké také práva, zakotvené v Zákonníku práce. Napríklad snahou zrušiť stravné lístky, alebo nedávnym návrhom vytvárať výšku minimálnej mzdy podľa regiónov, čo bolo teraz nedávno prezentované ako návrh nižšej štartovacej minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných. Dnes však minister slávnostne oznámil, že od tohto návrhu upustili.
Je smutné vidieť, aké veľké rozdiely sa robia medzi pracujúcimi napríklad v Anglicku a u nás.
Je smutné vidieť, ako premiér Matovič označuje nárast nezamestnanosti, chudoby a porušovanie ľudských práv a rušenie sociálnych istôt občanov za úspech.
Nuž vyzerá to tak, že nie je otrok ako otrok.
A viete že 23. august je Medzinárodným dňom spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie?
Žiaľ, novodobý obchod s otrokmi a otrockou prácou znova začal prekvitať.