čo život dal a vzal

Pred pár dňami som pozerala spoločnú TB prezidentky Z. Čaputovej a podpredsedníčky vlády V. Remišovej.
Na konci TB zaznela otázka novinára tv Markíza, čo si myslia obe dámy o téme potratov a jej načasovaní v parlamente a aj spoločnosti. Na otázku odpovedala len prezidentka Čaputová.
Tentokrát s prezidentkou Z. Čaputovou súhlasím, pretože povedala to, čo si myslím aj ja. A to, že táto téma je veľmi citlivá a nemala by sa riešiť bez odbornej prípravy a diskusie. Takisto povedala, že tento problém by sa nemal riešiť zákonmi, príkazmi a zákazmi a taktiež by sa malo pracovať na tom, aby ženy nemuseli stáť pred voľbou potratu kvôli sociálnym problémom.
Ale otázka potratového politikárčenia má aj iný rozmer.
Dlhodobo si všímam, že téma potratov sa v našom štáte často otvára v čase, keď sa v štáte dejú závažné veci a je potrebné ich prekryť nejakou témou, za ktorú by sa jednoducho dali skryť.
A čo je lepšie ako téma, ktorá dokáže ešte viac rozdeliť už aj tak názorovo rozdelených ľudí a vyvolať ešte väčšie vášne a odpútať ich pozornosť od skutočných problémov?
Áno, prezidentka mala pravdu, že v našom štáte sú v súčasnosti dôležitejšie problémy, akými sú potraty. Mala pravdu aj v tom, že nás čakajú veľké ekonomické a sociálne problémy.
Je však potrebné hovoriť o rovnako závažných témach, ktoré mali prekryť potratové politikárčenie. A tými sú neschopnosť a nepripravenosť novej vlády riešiť ekonomické a politické problémy štátu, ale aj spôsob zabezpečovania si moci porušovaním Ústavy SR, zákonov a ľudských práv.
Všetky tieto spôsoby sú prejavmi nástupu totalitného systému vládnutia a je veľmi dôležité, aby takéto zmeny prebehli bez väčšej pozornosti verejnosti, ktorá si svoje vášne zatiaľ vybíja na inej, názorovo citlivej téme. Vôbec som sa nečudovala, že tvárou potratového politikárčenia bola pani Záborská a jej oponentkami , napríklad pani Nicholsonová či pani Pietruchová.
Dalo by sa povedať, že dámy nám predviedli zaujímavé divadielko, ktoré malo zakryť spôsoby novej vlády, ktorej zámerom je obrať občanov tohto štátu v čase koronakrízy o ich práva a sociálne istoty.
Preto je veľmi dôležité nepodliehať umelo vyvolaným vášňam, ale premýšľať o tom, akým spôsobom sú podobné témy predkladané verejnosti. Ak by pani poslankyňa viac hovorila o tom, že je potrebné zabezpečiť také sociálne istoty žien a rodín, aby sa nemuseli rozhodnúť pre ukončenie tehotenstva, tak by som jej uverila. Tých pár myšlienok a fráz, ktorými obhajovala túto tému ma nepresvedčili o tom, ako vážne pristupuje k tejto téme a takisto ma nepresvedčila ani aj jej rýchla kapitulácia a rovnako povrchný prístup druhej strany.
Tentokrát som s prezidentkou súhlasila, aj napriek mnohým názorovým rozdielom. Myslím si však, že aj ona by sa mala podobným témam venovať podrobnejšie a mala by o nich hovoriť v širších súvislostiach. Napríklad aj v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv, ako je právo na život, slobodu, či právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a mnohých iných. Možno by s ňou súhlasilo viac ľudí…