čo život dal a vzal

Hľadať rozdiely, nadávať si, vysmievať sa jeden druhému, len tak si egoisticky kopnúť do toho druhého, dokazovať si nadradenosť, ponižovať, ubližovať, alebo len tak jednoducho niekoho zabiť…
Viac krát som si pozrela film „Zelená kniha“ o geniálnom černošskom klaviristovi Donovi Shyirleym a jeho bodyguardovi Tonym Vallelongovi. Don pre svoj pôvod často znášal príkoria od bielych a aj jeho vlastní mu nerozumeli. Jeho geniálny talent z neho robil outsidera v spoločnosti…
Teraz nedávno som čítala, že HBO sa rozhodli stiahnuť z ponuky svetovú klasiku „Odviate vetrom“, ktorú označili ako „rasistické dielo“…
Toto chceme?
Rozdeľovať sa za každú cenu. Podľa farby pleti, náboženstva, názorov, ideológií…
Občas premýšľam o tom, ako to celé stáročia to vyhovuje tým, ktorí vládnu. Vyvolávať nenávisť, rozbroje, provokovať k násiliu a neznášanlivosti.
V súčasnosti sa háda každý s každým. Ženy s mužmi, muži s mužmi, ženy so ženami, kresťania s moslimami, kresťania s kresťanmi, moslimovia s moslimami, hetero s LGBTI, rasy medzi sebou a všetci navzájom…
Prečo?
Dôvod sa vždy nájde…Čím hlúpejší, tým lepšie a tým viac nenávisti, kriku, urážok, násilia…Hlavne že poslúži a ľudia rujú ako diví…
Lenže vôbec si neuvedomujú, že nikdy nebudú víťazmi, len porazenými…
Toto chceme?
Nechať sa manipulovať, využívať, zneužívať ?
Takto chceme žiť?
Na čom nám vôbec záleží?
Len na pocite, že ja som niekto viac ako ten druhý?
Kedy pochopíme, čo je pre nás podstatné a dôležité?
Že sme to len my samotní a naše životy, ľudia, ktorých ľúbime, Zem, po ktorej chodíme…
Keď tak vidím, ako sa mnohí voči sebe správajú, tak si myslím, že ani vojna nie je potrebná. Stačí dať ľuďom zbrane, falošný pocit moci a dôležitosti a oni sa sami navzájom dobrovoľne vyhlušia…
Vážne toto chceme?
Ja nie…