čo život dal a vzal

Áno, koronakríza ako následok „ pandémie koronovírusu“, v skutočnosti ukázala, že svet nezachvátila pandémia Covid-u 19, ale najmä hospodárska, morálna a aj politická kríza. Tento jav by sa dal nazvať „pandémiou krízy spoločnosti“.
Západný svet založený na „demokratických princípoch“ sa pomaly začal rúcať ako domček z karát. Postupne sa ukazuje, že deklarované „demokratické princípy“ nemajú v súčasnosti so skutočnou demokraciou nič spoločné, ale prevláda demokratúra , partokracia, byrokracia v spojení s nadvládou oligarchie a tvrdým kapitalistickým systémom.
Výsledkom takto pokrivených hodnôt je nespokojnosť obyvateľstva mnohých štátov západnej spoločnosti, hľadanie alternatív, ale najmä vyjadrenia nesúhlasu. Dnes, v čase koronakrízy, si už len málokto spomenie protesty obyvateľov voči vládam, ktoré sa snažili zavádzať mnohé opatrenia, ktoré boli v skutočnosti snahou o zjavné popieranie ľudských práva a oberaním občanov štátov o sociálne istoty. Kto si dnes spomenie napríklad na „Žlté vesty“ vo Francúzsku?
A tak, kým na jednej strane vidíme nespokojnosť ľudí so systémom, ktorému už dávno prestali veriť, tak na druhej strane je obrovská snaha tento systém udržať pri živote a zabrániť jeho pádu.
Postupne sa ukazuje, že celá pandémia a následná koronakríza má zaujímavé pozadie a ešte zaujímavejšími sú opatrenia, ktoré vlády zaviedli kvôli „ ochrane zdravia a životov“ svojich občanov. Zatvorené hranice, zákazy zhromažďovania sa, zatvorené školy, kostoly, či obchody, reštaurácie a iné miesta, kde by sa ľudia mohli nebodaj spolčovať. Tvrdé reštrikčné opatrenia za porušenie týchto zákazov a pod. Ale ani to nezabránilo tomu, že ľudia začali protestovať proti týmto nariadeniam, ktoré vnímajú ako zásah do svojich práv a slobôd. Ľudia začínajú klásť otázky, či je Covid-19, skutočne takým nebezpečným vírusom, kvôli ktorému boli ochromené ekonomiky štátov a narušené sociálne istoty ich obyvateľov. Prečo je taká obrovská snaha o celosvetovú vakcináciu práve proti tomuto vírusu, ktorý v skutočnosti rýchlo mutuje a pre samotných odborníkov je veľkou výzvou a názory naň sa rôznia a vyrobiť účinnú očkovaciu látku je veľmi obtiažne.
Nie, nechcem zľahčovať nebezpečnosť tohto vírusu a to z viacerých dôvodov. Už aj preto, že sa líšia názory odborníkov na jeho pôvod. Iným dôvodom, je práve spomínaná snaha očkovať miliardy ľudí na svete a tým najdôležitejším dôvodom je ten, že sa mnohí pýtajú, čo môže nasledovať po tejto „koronakríze“? Či to nebola len taká skúška, alebo predpríprava na zachovanie spoločenského, ekonomického a politického systému aj za cenu možnej tvrdej diktatúry ospravedlnenej „ochranou zdravia a životov ľudí“.
Ale osobne považujem nebezpečenstvo koronavírusua a koronakrízy pre tento systém a západnú spoločnosť v tom, že začal ukazovať pravú tvár tohto systému. A ľudia napriek strachu mnohých, začali viac premýšľať o hodnotách dôležitých pre človeka samotného a začínajú chápať, že v záujme zachovania planéty a prežitia ľudstva je takýto systém škodlivý a trvale neudržateľný. Preto je životne dôležité, začať pracovať na vytvorení nového spoločenského zriadenia založeného na etických a morálnych princípoch, sociálnej spravodlivosti a dodržiavaní ľudských práv. Je to našou primárnou povinnosťou. Pretože by sme sa nemali správať ako posledná generácia na planéte a po nás potopa. Nie, nemáme právo obrať o budúcnosť tých, ktorí prídu po nás.