čo život dal a vzal

Pred pár dňami som videla film Antonína Moskalyka z roku 1984 „Kukačka v temném lese“.
Je to príbeh mladého dievčaťa Emilky, ktorá bola odobratá svojej matke a poslaná na prevýchovu do rodiny veliteľa koncentračného tábora.
Vo filme ma zaujala jedna veta, ktorú povedal Emilke jej nový vychovávateľ Herr Kukuck, keď v noci išla sama v dome do kuchyne a komory: „Toto všetko je teraz tvoje, ale bez dovolenia, si z toho nič nesmieš zobrať.“
Prvá moja myšlienka bola, veď presne takto teraz žijeme my. Takto sa ku nám správajú predstavitelia EÚ a vyspelej západnej demokracie. Dávajú nám najavo, že v tom spolku do ktorého nás milostivo prijali po absolvovaní rôznych „skúšok“, nám síce naša republika síce patrí, ale bez ich dovolenia nesmieme nič.
Takisto ako Emilka, aj nás štát spolu s nami občanmi sme prechádzali a prechádzame tvrdou prevýchovou, aby sme zabudli na všetko, čím a kým sme. Prekrúca sa história a démonizuje sa minulý režim. Potláča sa národná hrdosť a patriotizmus a označuje sa za extrémizmus a dokonca v súčasnosti padajú tvrdé slová o tom, že je potrebné potlačiť panslavizmus. Každé vybočenie z predpísaných noriem sa tvrdo trestá a strážcovia princípov a hodnôt západnej demokracie pracujú na plné obrátky. Prenasledovanie, dehonestovanie, mediálne lynčovanie, šikanovanie a vyhrážanie sa ľuďom, ktorí upozorňujú na to, že sa vytvára obludný totalitný systém, je len malou časťou tejto novodobej prevýchovy. Popieranie základných ľudských práv a ich bežné porušovanie bez možnosti brániť sa, je ukážkou toho, že nie sme rovnocennými partnermi. Preto je potrebné, aby tento štát riadili ľudia, ktorí sú úplne oddaní ideám tvrdého kapitalizmu, čiže ideám západnej demokracie. Pretože je nežiaduce, aby občania tohto štátu mali korene, tradície, pocit, že niekam patria a niekým sú.
Človek, ktorý toto všetko nasilu stráca, sa stáva vydedencom bez zázemia vo svojej domovine.
Stáva sa lacnou pracovnou silou, zdrojom vykorisťovania, zdierania.
Otrokom bez práv a slobôd vo vlastnej domovine, ktorá mu síce patrí, ale v ktorej bez dovolenia nesmie nič…