čo život dal a vzal

Pred pár dňami som počula zaujímavé slovné spojenie „etický hacker“. Hackerov máme rôznych, etických aj neetických, ale čo ma zaujalo, je slovo „etický“. Je zvláštne čítať ho, či počuť v tejto dobe, keď etické princípy sú doslova brzdou v novom, „liberálnom rozvoji ľudstva“.
V dobe, keď nie je dôležité, kto čo robí, ale ako to nazve.
V dobe, keď sa amorálnosť, podlosť a špina spoločnosti nazýva honosnými názvami.
Zdieranie a vykorisťovanie sa stali podnikaním.
Klamanie, podvádzanie, ožobračovanie, korupcia, kradnutie, či vydieranie sú biznisom.
Ničenie iných krajín mocenskými prevratmi, vojenskými útokmi, vraždenie civilného obyvateľstva je šírenie demokracie.
Porušovanie ľudských práv, cenzúra, otvorené prenasledovanie, mediálna šikana, sú ochranou demokracie, či dokonca filantropiou.
Dlhové otroctvo sa stalo slobodou a výška dlhov, životnou úrovňou.
Kapitalistický, vykorisťovateľský systém a nadvláda oligarchie je demokraciou.
Popieranie názorov iných a následné prenasledovanie nepohodlných je sloboda.
Vytváranie nového novofeudálneho systému s absolutistickými prvkami sa nazýva liberálnou demokraciou.
Šírenie otvorenej nenávisti, dokonca aj násilia je prejavom slušnosti.
Bezočivé klamanie a šírenie dezinformácií je informovanosť.
A mohla by som ešte pokračovať…
Žiaľ dostali sme sa až tam, keď prestalo byť dôležité, kto a akým spôsobom koná a arogantne, drzo a chrapúnsky porušuje nielen etické princípy, ale aj zákony a právne a spoločenské normy. Dôležitejšie je to, za aké frázy , alebo eufemistické pomenovania skryje toto svoje správanie sa a svoje mocenské chúťky a chamtivosť.