čo život dal a vzal

Zaujalo ma vyjadrenie pani prezidentky Čaputovej v súvislosti s napätou situáciou na Blízkom východe. A to veta cit. „Bolo by veľmi nevhodné a nijako by neprospelo k upokojeniu ani riešeniu, ak by sa táto téma na Slovensku spolitizovala a prípadne bola zneužitá v rámci prebiehajúcej predvolebnej kampane“.
Z čoho má pani prezidentka obavy?
Pretože takéto vyjadrenie, z viacerých dôvodov vzhľadom na to, že je predstaviteľkou opozičných politických strán a síl, pripadá zvláštne. Jedným z nich je ten, že práve tieto opozičné sily, ktoré sa snažia za každú cenu prevziať moc v krajine, doteraz spolitizovali všetko, čo sa spolitizovať dalo a z čoho mali prospech. Od vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky, až po premiestnenie skládky odpadu z jedného miesta na druhé. Ďalším dôvodom je ten, že v pozadí týchto snáh o preberanie moci, sa za chrbtami občanov pripravovala zmluva o rozmiestnení ozbrojených síl USA a vybudovaní vojenských základní na území nášho štátu. A práve predstavitelia týchto opozičných síl schvaľovali prítomnosť a vybudovanie objektov ozbrojených síl USA na Slovensku.
Alebo robia starosti pani prezidentke jej vyjadrenia na summite NATO v Londýne?
Ktovie.
Pani prezidentka vyzývala k uvážlivému hodnoteniu a komentovaniu toho, čo sa stalo v Iraku.
Lenže občania SR majú právo vedieť, čo sa v skutočnosti deje a aj to, v akom ohrození SR je tým, že členským štátom NATO.
Je dôležité aby vedeli, akému priamemu nebezpečenstvu boli a sú schopní vystaviť občanov nášho štátu tí politickí predstavitelia, ktorí sa usilujú o prítomnosť vojsk USA na Slovensku, či vybudovanie muničných skladov a prípadne aj vojenských základní.
Poukazovanie na priame ohrozenie občanov SR, nie je ani politizácia a ani zneužitie situácie na Blízkom východe v predvolebnej kampani.
Je však možné, že práve to by konečne otvorilo ľuďom oči a videli by, čo sa v skutočnosti skrýva za naučenými frázami a slovami o tom, ako títo ľudia chcú pomáhať občanom nášho štátu, alebo povedané ich slovníkom, „krajiny“ a najmä to, že sú to ľudia, ktorí by nechali vlastných občanov zomierať za mocenské záujmy inej krajiny.
V súvislosti s udalosťami posledných dní slová pani prezidentky o tom, že chce, aby sme boli krajinou, kde by sa ľudia nebáli zomierať, dávajú čoraz väčší zmysel…