čo život dal a vzal

Včera večer po návrate z diskusného stretnutia DAV DVA, som chvíľku pozerala tv. Na jednom z programov RTVS išla relácia, v ktorej hovorili o živote väzňov na Slovensku a o tom, aké aktivity sa vytvárajú, aby mali väzni vo väzení lepší život. Zábery ukazovali p. Cinkotu, ako hrá spolu so spoluväzňami divadlo, ako trávia voľný čas. Pripadalo mi to ako obrázky z inej dimenzie. Možno to bolo tým, že na diskusnom stretnutí sme hovorili o úplne iných témach. O témach, o ktorých sa v médiách nehovorí a nepíše dovtedy, kým na nich nie je potrebné vytĺkať politický kapitál, alebo kým sa neudeje nejaká veľmi závažná udalosť.
Témou diskusie bolo „právo na bývanie“, ktoré je síce zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ale naša Ústava ho neobsahuje, aj keď čl. 19, ods. 1 hovorí, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Diskusia o „práve na bývaní“ a porušovaní základných ľudských práv, prešla plynule na tému ľudskej dôstojnosti. Na stretnutí sme hovorili nielen o tom, že toto právo je porušované práve tým, že štát nezabezpečuje vlastným občanom nielen právo na bývanie, napríklad štátnymi nájomnými bytmi, ale zanedbáva sociálnu starostlivosť tých ľudí, ktorí celý život pracovali, vytvárali hodnoty, ale tým, že zostarli, stali sa pre systém nepotrebnými a nepohodlnými.
Už viac krát som písala o tom, koľko stojí tento štát jeden väzeň ročne. Podľa ministerstva spravodlivosti sú denné náklady na jedného väzňa okolo 40 eur. Stačí si to vynásobiť počtom dní a dostaneme približnú sumu, koľko platí štát mesačne, či ročne na pohodlné bývanie tým, ktorí spáchali trestný čin a boli zaň odsúdení. Po záberoch z televízie a slovách o tom, ako citlivo je potrebné pristupovať k odsúdeným ľuďom vo väzniciach, som si spomenula na to, o čom sme hovorili aj na stretnutí. Ako žijú starí ľudia, dôchodcovia. Ako „musia“ vyžiť z dôchodku, ktorý je často len pár stovák eur mesačne a z ktorého si musia platiť všetky náklady na bývanie, život, lieky… Spomenula som si na to, ako tí najchudobnejší chodili po potravinové balíčky…
Iná kategória sú starkí, ktorí sú odkázaní kvôli strate zdravia na pomoc iných. Príbuzní, ktorí sa o nich celodenne starajú, dostávajú od štátu smiešnu kompenzáciu toho, že musia opustiť prácu a opatrujú svojich bezvládnych rodičov, či starých rodičov. Často sa stáva, že sa starší ľudia, starajú o svojich ešte starších bezvládnych príbuzných. Mnoho starkých, o ktorých sa nemá kto postarať, alebo príbuzní by nezvládli starostlivosť o nich, pretože spadajú do dvoch najvyšších stupňov fyzickej odkázanosti na pomoc iných, končí v rôznych seniorských zariadeniach. Tam si veľkú časť hradia sami z vlastných dôchodkov a doplácajú im na ňu ich príbuzní, pretože štát poskytuje týmto zariadeniam len časť financií na ich opatrovanie a ošetrovanie. Podľa informácií z MPSVaR, náklady schválené na budúci rok sú pre V. stupeň odkázanosti fyzickej osoby 442 eur a pri VI. najvyššom stupni 546 eur. Zvyšok nákladov si tak, ako som písala vyššie, klient musí uhradiť sám. A toto je len jeden z problémov. Ďalším problémom je nedostatočný počet seniorských zariadení a hlavne ten, že kvôli nízkym mzdám je v týchto zariadeniach minimum personálu, ktorý sa stará o starkých. Väčšina opatrovateliek a opatrovateľov, kvôli nízkym platom a veľmi ťažkej fyzickej a psychicky náročnej práci, pracuje v zahraničí.
Chudoba má mnoho podôb. A tí, ktorí sú zodpovední za to, že ľudia, ktorí celý život poctivo pracovali a vytvárali hodnoty, sú odkázaní na almužnu od štátu, zabúdajú na to, že aj oni raz budú starí, chorí a pre systém nepotrební. Možno si zabezpečia dostatok financií na vlastnú opateru, ale aj oni budú mať bolesti a cítiť samotu, keď budú ležať hoci v prepychovo zariadenej izbe, ale ich jediným kontaktom so svetom bude len okno a pohľad z neho.
Je smutné vidieť, že štát vynakladá obrovské peniaze na tých, ktorí páchajú trestnú činnosť a starých ľudí, ktorí žili celý život slušne a pracovali, oberá o ľudskú dôstojnosť.
Žiaľ, náš štát sa znova posúva smerom k obdobiu, keď sa starí ľudia a sociálne odkázaní stali pre tých, ktorí tu „vládli“ len niečím nepotrebným a zbytočným. Štát vtedy prijal drakonické sociálne opatrenia, ktorými uvrhol sociálne odkázaných ľudí do obrovskej chudoby.
Milí páni politici, demokrati aj liberáli, všetci, ktorí túžite po moci, nezabudnite, aj vy raz budete starí. A to, aký systém vytvoríte, sa raz obráti aj proti vám samotným.
Zdroje:
https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2576
https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/poskytovanie-financnych-prispevkov/