čo život dal a vzal

Na úvod budem parafrázovať otázku, ktorá zaznela v jednej diskusii: Kto z vás ekoaktivistov, koľko zasadil vlastnoručne stromov?
Pekná myšlienka…
Ale…
V skutočnosti je to v súčasnej dobe už iba kozmetická úprava toho, čo ľudstvo napáchalo na Zemi.
Aj keď je veľmi dobrý pocit vidieť mladý les a nie jeden, ktorý som aj ja pomáhala sadiť. O to smutnejší je pohľad na holoruby a zničenú krajinu okolo. A zničenej krajiny je čoraz viac.
Zničená krajina, haldy odpadu, špinavé rieky a moria, ale aj zbedačení ľudia, sú už len dôsledkom toho, čo túto skazu zapríčinilo.
Boj o záchranu planéty, ktorý v súčasnosti nastal a ktorého tvárou sa stalo dievčatko Greta, je obyčajným divadlom pre masy ľudí, ktorí žijú konzumným spôsobom života. Jeho pozadie je úplne iné, ako sa nás snaží presvedčiť mediálna kampaň.
Tento istý problém bol aj pred viac ako štyridsiatimi rokmi, keď o ňom napísal knihu Erich Fromm „Mať, alebo byť“. Už samotný názov knihy vystihuje podstatu problému súčasnej spoločnosti, na ktorý upozorňovali mnohí. Spomeniem napríklad humanistu Alberta Schweitzera.
Ani pred tým skoro pol storočím, nerobili svetové elity a politické špičky nič pre to, aby sa snažili ochrániť planétu pred skazou. Naopak túto skazu ešte znásobili, ešte väčšou podporou bezbrehého konzumu, ktorý je následok chamtivosti samozvaným elít a ktorým politické elity v skutočnosti slúžia.
Aj táto ekologická kampaň bola spustená ako zástupný problém na zakrytie skutočných problémov, ale aj ako pokus o novú zmenu režimu. Neprehľadná situácia na Ukrajine a zmarenie plánu vyvolať vojnu s Ruskom. Zmarený mocenský puč vo Venezuele, keď ani osobný rozhovor s Bohom nepomohol J. Guaidóvi stať sa venezuelským prezidentom, za ktorého sa tento bojovník proti komunizmu sám vyhlásil 23. januára tohto roku. Situácia v Sýrii, ale aj v Iráne zastavila snahy dostať sa ku svetovým zásobám ropy a aj zemného plynu. Stačí len vedieť, kto podporuje túto mediálnu ekologickú kampaň, jej dôvody. Je ním snaha prevziať ekonomickú a energetickú nadvládu pomocou ekologickej kampane, ktorá otvorene hovorí o elektrifikácii mnohých odvetví priemyslu, ale aj iných vecí z dôvodu znižovania emisií z fosílnych palív.
Ani Greta a ani nikto z kompetentných však nepomenuje a doteraz nepomenoval problém, ktorý zabíja planétu a ľudstvo. Preto nie je ani možné čakať od týchto ľudí nápravu tohto problému.
Je ním obrovská túžba „mať“ a mať stále viac a viac, bez ohľadu na následky chamtivosti. Toto všetko vedie k obrovskému plytvaniu všetkým, čo ľudstvo má .
Ale čo je viac?
Mať, alebo byť?
„Mať“ viac ako tí ostaní, bez ohľadu na to, čo tým spôsobím, alebo či to vôbec potrebujem k životu?
Alebo „byť“? Byť človekom, súčasťou veľkého celku, ktorý tvorí planéta? Byť človekom a správať sa ľudsky, nielen k vlastnému druhu, ale najmä k ostanému životu na Zemi?
Nie, sadenie stromov už nestačí na to, aby sme zachránili planétu a tým aj seba, tak ako nestačia afektované prejavy o tom, ako je potrebné začať zachraňovať planétu elektrifikáciou.
Potrebnou je zmena každého z nás a najmä zmena spoločenského systému, ktorý mnohým ľuďom, nedokážucim vidieť viac ako svoje plné brucho, plnú peňaženku, honosný dom či auto a reprezentatívnu milenku, vyhovuje.
Dokážeme zmeniť samých seba a začať od seba?
Dokážeme zastaviť skazu, na ktorej sa mnohí podieľajú aj tak, že len mlčia?
Dokážeme ešte vnímať potreby živého sveta okolo nás, alebo len tie vlastné?
Dokážeme potlačiť vlastnú chamtivosť a rozumne využívať to, čo sme dostali darom a nepričinili sme sa o to ničím?
Dokážeme vlastným zodpovedným správaním zastaviť bezbrehý konzum?
Dokážeme prestať plytvať s tým čo máme a spôsobovať tak nielen chudobu iných, ale najmä nivočenie prírody?
Sadiť stromy nestačí, ak sa sami nezmeníme a nezasadíme hlavne semienka lásky a ľudskosti medzi sebou.
Sadiť stromy nestačí, ako ostaneme slepými a hluchými a budeme mlčať pri zabíjaní planéty a tým aj samých seba.
Aby sme mohli niečo zmeniť, musíme zmeniť v prvom rade samých seba. Vrátiť sa k základným morálnym hodnotám a etickým princípom. Potom dokážeme zmeniť spoločnosť a opäť môžeme sadiť stromy.
A mohli by nám k tomu pomôcť aj slová významného filozofa osemnásteho storočia Immanuela Kanta, ktoré budem voľne parafrázovať:
Konaj tak, ako keby sa maximá tvojho konania z tvojej vlastnej vôle, mali stať všeobecným prírodným zákonom.