čo život dal a vzal

Pri šalviovom čaji, som len tak narýchlo prebehla titulky médií.
Predvolebná kampaň je v plnom prúde. Politici nás neustále presviedčajú o tom, ako sú pre nás nenahraditeľní, ako bez nich a ich politikárčenia nemôžeme žiť.
Ale život, ten skutočný život, je o niečom úplne inom. Je plný šťastia i trápenia, radostí aj problémov, lásky a aj nenávisti. Tej, ľudia vďaka politikárčeniu a médiám začali čoraz viac podliehať a zabúdajú na to, že život je taký aký, si ho sami vytvoria.
A k životu patrí láska.
Dokonca aj tá tajná.
Každý z nás ich má, ale každý iné.
Sú to lásky, ktoré dávajú pocit šťastia, pokoja.
Sú veľmi dôležité v tejto dobe, keď sa dôležitou stáva láska k sebe samému, ale aj láska k peniazom a moci. Média a propaganda ovplyvňujú aj naše city a vnímanie lásky.
Láska je zvláštny cit, má mnoho podôb, aj tých krásnych, ale aj tých ničivých. Používa rovnaké slová na vyjadrenie citov k človeku, ale aj veciam.
Znie to rovnako: Milujem človeka XY, alebo milujem plnú peňaženku, auto, rezeň. Ale význam je iný.
Milovať môžeme hudbu, knihy, Boha, Vesmír, Zem, vlasť, prírodu a hlavne ľudí okolo seba.
Ak niekoho máme radi, tak by sme mu to mali dávať najavo. Neoberať ho o pocit byť ľúbený.
Aj keď je medzi druhmi lásky mnoho rozdielov, rovnako silný cit môžeme cítiť k človeku, ktorého milujeme, deťom, priateľom, ale aj zvieratám.
Ale tajné lásky, tie sú ako z iného sveta. Nemyslím tým záhrobie, alebo nebo. Aj keď nám občas dajú pocit dokonalého šťastia a cítime sa ako v nebi, či raji.
Včera večer pri počúvaní jednej starej piesne, som si uvedomila, ako veľa tajných lások mám. Aký je to zázrak a šťastie mať veľa tajných lások, ale aj to, aké sú rôzne.Za mnoho z nich môže jedno prastaré rádio s magickým okom :-).
Jednou z mojich veľkých lások je hudba. To nie je tajomstvo, ale tajnou láskou je argentínske tango, baroková hudba, opera, stredoveká hudba a dokonca aj sakrálna a jej skladatelia a interpreti.
Viete, aký úžasný umelec je Jordi Savall, alebo Leo Brouwer? Astor Piazzolla, huslista David Garett, alebo speváci Jonas Kaufmann, Dimka Hvorostovskij?
Stačí zatvoriť oči a počúvať a máte pocit dokonalého šťastia. No neľúbte ich…
Možno o nich niekedy napíšem aj viac, lebo ak by som ich mala všetkých vymenovať, tak by bol tento blog nekonečne dlhý a každá moja tajná, hudobná láska má aj svoj príbeh…
Toľko tajných lások ako mám v hudbe, mám aj vo svete literatúry.
Hneď ako som naučila čítať, sa knihy stali mojou láskou. To, čo som v nich dozvedela dokázalo ovplyvniť môj život, naučilo ma žiť. Ukázalo mi krásu slov filozofie či poézie. Našla som v nich osobných priateľov, ktorí sú rovnako vzácni ako tí ozajstní. Dajú sa v nich nájsť mnohé odpovede na otázky. Aj v obyčajnom románe, dokážeme nájsť mnoho životnej múdrosti. Vo veršoch je ukrytý zmysel života, bolesti a lásky samotnej.
Knihy a slová v nich, majú ešte jeden vzácny dar. Ukazujú nám, akí sme malí a koľko sa toho ešte musíme učiť, aby sme dosiahli určitú úroveň poznania. Ľudia, ktorí ich napísali sú navždy v mojom srdci a duši.
Mám ešte mnoho tajných lások. Ale tie nech ostanú tajné… Aby sa nestratilo ich čaro. Čaro toho, keď sme sami sebou…
A práve teraz je tá doba, aby sme sa za svoje lásky nehanbili a žili nimi. Nedali si zasahovať špinou okolitého sveta do našich životov a zachovali si vlastnú hodnotu.
Hodnotu ľudskosti, krásy, našich snov, citov a lásky. To je to, prečo sa oplatí žiť a čo je v živote to najdôležitejšie.