čo život dal a vzal

Udalosti a správy posledných dní, ktoré sa týkajú pána Kočnera, mi tak trochu pripomína živé vysielanie hry Orsona Wellsa „Vojna svetov“, ktorá pred 75timi rokmi vyvolala v USA hystériu a paniku obyvateľstva.
Našťastie, u nás sa podobná panika zatiaľ nekoná a ľudia už majú plné zuby „Kočnerostory“, ktorá ako keby bola napísaná podľa treťotriedneho hollywoodskeho scenára o hrozivom zloduchovi s priam mimozemskými schopnosťami a partii superhrdinov, ktorí majú za úlohu zachrániť malý štátik na mape sveta s názvom Slovenská republika. Vystupujú odvážne v médiách, natáčajú propagačné videá, bojujú proti všetkému a všetkým a sľubujú zničenie všetkého zlého, čo sa na Slovensku deje.
Majú svojich nepriateľov, ale aj prívržencov a fan klub Emilkov, ktorí preberajú ich praktiky a snažia sa všetkých presvedčiť, aký raj na Zemi čaká všetkých tých, ktorí by nebodaj podľahli zdravému rozumu a nepodporili ich.
Ich najväčší nepriateľ so schopnosťami Supermana síce už sedí vo väzení a čelí obžalobe, ale oni sa stále snažia presviedčať obecenstvo dlhodobo vychovávané na filmových brakoch, o jeho nadprirodzených vlastnostiach.
Len tak som si predstavila to množstvo ľudí s ktorými komunikoval a správ, ktoré bol schopný vyprodukovať. Čo všetko ovládal a do čoho všetkého bol zapletený. Prestavila som si ako sedí za obrovským počítačom, ktorý riadi superýchlymi myšlienkovými pochodmi a jeho rýchlosť v písaní správ sa približuje k rýchlosti svetla a svojimi mentálnymi schopnosťami preniká do myslenia ľudí, ktorých dokonale ovláda.
Len dúfam, že ho majú dobre zatvoreného, najlepšie v olovenej väzenskej cele, za ktorú neprenikne jeho pohľad a schopnosti, lebo naši super hrdinovia sú len pozemského pôvodu a majú svoje ľudské nedostatky, ktoré v čoraz miere ukazujú ich pravú tvár.
Ktovie, čo by sa stalo, keby sa verejnosť dozvedela, že nebodaj komunikoval aj s niektorým z nich, alebo boli v kontakte s jeho tzv. komplicmi, ktorí vraj teraz ovládajú štát.
Ihneď by zvolali tlačovku a všetko zvaľovali na nedôslednosť a zlyhanie jeho strážcov, pretože dovolili uniknúť jeho mimoriadnym schopnostiach a ohroziť ich, nebojácnych spasiteľov Slovenska…
Vlastne správami o „bezúhonnosti“ našich superhrdinov, ktorí sa riadia filmovou myšlienkou: „Padouch nebo hrdina, my sme jedna rodina!“, už Slovač zabávajú.
Dôležité však je, aby si Slováci uvedomili, že náš štát nie sú hollywoodske ateliéry, v ktorých sa natáča treťotriedny akčný film, síce veľmi dobre financovaný a aj s prepracovaným scenárom, ale ich vlasť, domovina, o ktorú postupne prichádzajú, len vďaka vlastnej ľahostajnosti a dôverčivosti a naivite.
Pán Kočner nie je Superman, ktorého schopnosti by mohol závidieť aj Chuck Norris, ale človek, ktorého činy by mali byť vyšetrené a potrestané.
Naši páni superhrdinovia, by si mali najmä upratať špinu pred vlastnými prahmi a prestať ľudí otravovať svojimi mocenskými chúťkami a aj vlastnými malými vojnami v boji o ovládnutie nášho štátu.
Svojím správaním len dokazujú, ako veľmi sú odtrhnutí od reality bežného života občanov nášho štátu a zabúdajú, že príliš veľa všetkého škodí. Aj im.
Nie všetci sme len slaboduchí konzumenti toho, čo sa nám s pomocou médií snažia nahovoriť, aj keď dlhodobo pracujú na tom, aby z našich občanov bolo len bezduché stádo, ktoré poslušne príjme ich hru na bohov.