čo život dal a vzal

Je to v skutočnosti veľmi radikálne rozhodnutie a veľa žien hovorí o tom, že k nemu dospeli pod tlakom okolností.
Takže to, čo na prvý pohľad vyzerá ako slobodné rozhodnutie sa, so skutočnou slobodou nemá nič spoločné.
Okrem toho, že táto téma zasa len rozdeľuje spoločnosť, ukazuje aj to, aká vyspelá a slobodná je práve tá spoločnosť, v ktorej sú ženy vystavované robiť takéto rozhodnutia.
Skutočná sloboda v spoločnosti by bola, ak by sa žena mohla rozhodnúť, že dobrovoľne daruje život dieťaťu a nie, že ho o život oberie.
Aká vyspelá je spoločnosť, v ktorej sú ženy donútené takto konať?
Je normálne mať strach priviesť na svet dieťa z existenčných dôvodov?
Je normálne nútiť ženy, rozhodovať o zabití vlastného dieťaťa, namiesto toho, aby ženy mali možnosť rozhodnúť dať mu život v sociálne spravodlivej spoločnosti?
Pokrytecké slová o slobode zakrývajú pravdu o biede tejto spoločnosti.
Na jednej strane rozvrat morálnych a etických princípov a prekrúcanie hodnôt a na druhej vznešené slová o slobode a humanizme, ktoré len zastierajú krutú realitu o spoločnosti, kde vládne moc peňazí a konzumu, dlhové otroctvo a duchovná a morálna bieda.
Aká je spoločnosť, v ktorej sa ľudia dostávajú do štádia, že im stačí mať plné bruchá, mať čo vypiť a nechať sa otupovať primitívnou zábavou z médií, aby úplne prestali premýšľať o tom, že sa stali len zdrojom lacnej pracovnej sily a obohacovania sa privilegovanej skupiny ľudí?
Aká je spoločnosť, v ktorej ľudský život a život všeobecne stráca hodnotu a v ktorej sa interrupcia považuje za prejav slobody.
Je zabitie bytosti, ktorá sa nemôže brániť, znakom slobody, alebo sociálnej nespravodlivosti, chudoby, neľudskosti a krutosti tejto spoločnosti?
V článku 15 Ústavy SR je uvedené:
1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
3) Trest smrti sa nepripúšťa.
4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Posledný odstavec tohto článku v skutočnosti neguje tri predošlé.
Žiaľ, aj to je dôkazom pokrytectva spoločnosti tejto doby.
Prečo som napísala tento článok?
Pretože život považujem za dar a nie za samozrejmosť a viem z vlastnej skúsenosti, aký ťažký je boj o život vlastných detí, ktorým som sa slobodne rozhodla dať život a viem, aký je to pocit, keď matka považuje život vlastného dieťaťa za dôležitejší ako ten svoj.
Téma interrupcií by nemala spoločnosť rozdeľovať, ale spájať v snahe, vytvoriť takú spoločnosť, aby mal život opäť svoju skutočnú hodnotu a bol chránený, nie prázdnymi frázami, alebo náboženskými dogmami, ale obyčajnou ľudskosťou, ktorej podstatou je úcta k životu.