čo život dal a vzal

Áno a veľmi hrubým a neprimeraným spôsobom.
Fake news sú účelovo vytvorené dezinformácie, ktoré majú za úlohu ovplyvniť a manipulovať, či už verejnú mienku občanov a podvodným spôsobom zasahovať napríklad aj do politického diania.
Príkladom zo sveta bol útok na Irak a zvrhnutie Saddáma Husajna na základe hrubých dezinformácií o tom, že Irak vlastní jadrové, chemické a biologické zbrane. Pravda vyšla najavo oveľa neskôr, ale za vojnové zverstvá v Iraku doteraz nikto nenesie osobnú zodpovednosť.
Iným príkladom, boli správy o totalitnom režime v Líbyi, ktoré takisto viedli k vojne a zavraždeniu údajného diktátora Muammara Kaddífího.
Podobné správy ovplyvňujú politické dianie aj na Slovensku a takisto, nikto za ich šírenie nenesie osobnú zodpovednosť.
Nie je to tak dávno, čo média verejne, bez akýchkoľvek dôkazov obviňovali verejných činiteľov zo spolupráce s mafiou a z vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky.
Správy sa ukázali ako nepravdivé a vykonštruované.
S podobnými „fake news“ sa teraz stretávame v kauze „Kočnerova threema“.
Odhliadnuc od toho, čo médiá v tejto kauze podsúvajú občanom tohto štátu a akým spôsobom sa dostávajú ku „dez-informáciám“, by som rada upozornila iný závažný problém v tejto kauze a to na hrubé porušovanie základných ľudských a politických práv, ktoré sú zakotvené v Ústave SR.
A sú to:
Čl. 19
1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,
3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Čl. 22
1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, tekegrafom, alebo iným podobným zariadením.
Čl. 26
1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
3) Cenzúra sa zakazuje.
4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Súčasná situácia v našom štáte svedčí o tom, že vybrané médiá hrubo porušujú zákony a Ústavu SR, bez toho, aby niesli za svoje konanie zodpovednosť.
Svedčí to o aj tom, že SR, nie je zvrchovaným a právnym štátom, pokiaľ jej verejní činitelia dovolili a tolerujú mediálne manipulácie a hrubé porušovanie zákonov a základných ľudských a politických práv a slobôd.
Spočíva to aj v slabej informovanosti o ľudských právach a slobodách, ale aj v hrubom nátlaku, ktorý médiá zneužívajú na dosahovanie im určených cieľov.
Situácia sa môže zmeniť len vtedy, ak v našom štáte budú platiť zákony pre všetkých a tí, ktorí ich porušujú, budú za to niesť plnú trestnoprávnu zodpovednosť.

Zdroje:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Fake_news
https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/8578/druha-hlava.html
https://www.aktuality.sk/clanok/225170/spioni-oklamali-svet-a-zacal-utok-na-irak-a-saddama-husajna/
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/333756-libya-vpred-do-minulosti/