čo život dal a vzal

Včera ráno som si privstala, aby som sa mohla spolu s členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a s priateľmi a kolegami zo združenia DAV DVA, zúčastniť tejto vzácnej príležitosti, pripomenúť si chvíle, keď sa Slováci vzopreli nadvláde agresora, na ktorého strane v tom období boli.
Bol to krok nesmiernej odvahy a obete, postaviť sa nacizmu a fašizmu a bojovať za slobodu a budúcnosť národa.
Pre nás členov a spolupracovníkov DAV DVA a SZPB, to bola príležitosť pripomenúť si prácu a vyjadriť úctu pôvodným Davistom, ktorí svojím odhodlaním a odvahou dokázali osloviť národ a vzburcovať ho k otvorenému a ozbrojenému odporu voči nacistickému útlaku.
Raňajšia Banská Bystrica sa kúpala v slnku, keď sme sa spoločne stretli na námestí SNP. Pre mňa osobne to boli veľmi vzácne chvíle, pretože som sa stretla s ľuďmi, s ktorými som sa ešte osobne nepoznala a spoznala som mladú, sympatickú a kultivovanú ženu, vnučku Laca Novomeského.
Obliekli sme si tričká, ktorými sme vyjadrovali svoj osobný a občiansky postoj a nesúhlas s narastajúcim militarizmom a vojnovým štvaním, ktoré v našom štáte začali podporovať ľudia, ktorí sa snažia prevziať moc za každú cenu. Mala som obavy, akým spôsobom budeme vnímaní, ale úsmevy a súhlasné gestá mnohých ľudí ma presvedčili, že sme urobili správne, keď sme aj takýmto malým protestom, práve vo chvíli, keď sme si pripomínali statočnosť a obete tých, ktorí padli za nás, ukázali, že sme proti vojenskej agresii. Krásnym momentom bolo, keď sa pri mojej mladej kolegyni pristavila staručká pani a so slzami v očiach jej rozprávala o tom, že prežila vojnu a povstanie a teraz má strach, že sa to zopakuje a bola rada, že sú ľudia, ktorí sa neboja prejaviť otvorený odpor zbrojeniu a násiliu.
Jediným rušivým momentom a možno nielen pre našu komunitu, bolo auto zaparkované pri vchode pamätníka na veľmi viditeľnom mieste, na ktorého čelnom skle boli rôzne nápisy ako napríklad: „Krym patrí Ukrajine „ a podobné, ktoré mali zjavne slúžiť ako lacná provokácia. Ešte väčším prekvapením bolo, že ľudia, patriaci k tomu autu, propagovali printovú podobu denníka N a jedným z nich bol aj známy „umelec“, ktorý sa preslávil svojou „umeleckou činnosťou“, napríklad ničením a zneuctením pomníka Padlých sovietskych vojakov v Košiciach, pán Ľuboš Lorenz.
Ale ani takáto lacná a priehľadná provokácia nedokázala pokaziť dojem z osláv.
Veľmi veľa ľudí a aj mňa osobne prekvapil prejav predsedu NR SR p. A. Danka, ktorý nielenže reálne popísal hrozbu nastupujúceho fašizmu na Slovensku, ale aj vyzvihol osobnosť SNP Dr. Gustáva Husáka a jeho prínos pre štát a spoločnosť.
A. Danko, si za svoj prejav vyslúžil potlesk, súhlas a uznanie mnohých ľudí, pretože nahlas povedal to, čo si myslí veľmi veľa ľudí, ale zo strachu pred zosmiešňovaním a novodobým prenasledovaním súčasnej liberálnej propagandy sú ticho a postupne sa z nich stáva mlčiaca väčšina.
Oslavy SNP by nemali byť len oslavami chvíľ, keď sa Slováci postavili na odpor nacistickému zlu a nemali by skĺzavať do propagácie politických názorov a predvádzaniu sa rôznych „politikov“, ktorí sa aj tento rok na nich zúčastnili.
Spomienka na SNP, by mala byť inšpiráciou pre všetkých, ktorým záleží na osude a budúcnosti nášho národa a štátu. Pretože je to spomienka na všetkých tých, ktorí obetavo bojovali za slobodu a na tých, ktorí zaplatili vlastnými životmi za to, aby sa mohli narodiť ďalšie generácie.