čo život dal a vzal

Včera večer som počúvala v aute rádio. V správach hovorili o streľbe v americkom meste El Paso, ešte nebol známy počet mŕtvych a ani zranených.
Pustila som hudbu a premýšľala som o tom, že len pred pár dňami som napísala článok o tom, ako moderná pseudokultúra v podobe rôznych seriálov, filmov a pc hier ovplyvňuje konanie mnohých ľudí, ktorým postupne otupuje zmysly propagovaním násilia a vraždenia.
Ráno som si pozrela správy a zistila som, že útoky boli dva a pri oboch dohromady zahynulo 29 nič netušiacich, nevinných ľudí.
Prvé čo ma napadlo, bol film, ktorý pred dvadsiatimi piatimi rokmi natočil Oliver Stone a volal sa „Takí normálni zabijaci“. Film som nedokázala pozerať celý, videla som len jeho časť. Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých vražedné besnenie sledujú média a priživujú sa na ňom, sa v súčasnosti zdá nadčasový.
Aj dnes sa média predháňajú v tom, kto prinesie najviac takýchto správ, „zaujímavých informácií“ o vraždení bezbranných ľudí. Vraždenie sa stalo mediálnou témou číslo jedna, či sa jedná o vraždenie nevinných ľudí, teroristické útoky, ale aj vojnové besnenie. A o vrahoch svedkovia často hovoria, ako o normálnych ľuďoch, či už sú to masoví vrahovia, ktorí si takto riešia svoje problémy a frustrácie, ale aj o atentátnikoch, či vojakoch, ktorí nemajú zábrany zabíjať civilné, nevinné obete.
Aj o teroristovi z francúzskeho Nice, ktorý zabil 84 ľudí, svedkovia hovorili ako o normálnom susedovi, ktorý fajčil hašiš, kradol bicykle, bil sa a nechodil do roboty.
Ktovie ako budú opisovať svedkovia týchto „normálnych zabijakov“ a ich motívy k zabíjaniu.
História vývoja Západnej civilizácie je plná násilia, vraždenia a vojen.
A súčasnosť nie je iná. Ľudia sa pokojne pozerajú na násilie propagované médiami a prestávajú vnímať skutočnú hodnotu ľudského života. Nemajú problém samotní konať násilie, či vraždiť.
Násilníci a vrahovia z televíznych seriálov a filmov a pc hier, sa stávajú modernými ikonami, hrdinami dnešnej doby a potom sa nemôžeme čudovať, keď mnoho ľudí vníma takéto konanie ako niečo normálne.
Ale je normálne zobrať inému človeku život?
Je normálne zabíjať, vraždiť?
Je normálne niekomu ubližovať, mučiť ho?
Západná civilizácia sa rada nadradene prezentuje ľudskými právami, kritizuje iné kultúry za nedodržiavanie týchto práv, ale sama toleruje ich hrubé porušovanie a nedodržiavanie.
V súčasnosti ľudia Západnej civilizácie žijú v napätí a neistote, práve kvôli tomu, že nevedia, kde natrafia na nejakého „normálneho zabijaka“, ktorý sa bude chcieť realizovať takým „normálnym násilím“.
Tolerovanie propagácie násilia je dávaním súhlasu na porušovania ľudských práv, ale aj akceptáciou zla, vo všetkých jeho podobách.
Násilie, mučenie a vraždenie by nikdy nemali byť tolerované a považované na normálne.
Inak sa stanú takou „normálnou cestou do pekla“ a hocikto z nás len číslom v policajnej štatistike v počte vrážd, či iného násilného trestného činu.