Hej ty. . .

6. marca 2019 20:59, Prečítané 3 233x, devana, básne

Áno ty,
čo sa na mňa pozeráš v zrkadle.
Usmej sa trošku
a odožeň mi z očí tiene smútku,
ktorý mi chce namaľovať
ľadové kvety do duše.
Hej ty, áno ty,
čo na mňa občas spravíš grimasu,
aby som sa rozosmiala.
Už vieš, že zima končí,
prichádza nová nádej
a život bude plynúť ďalej.
Hej ty, áno ty,
si vždy so mnou, keď sa hľadám.
Pozeráš mi do očí
a hovoríš bez slov,
že láska neumiera,
kým ja som ty a ty si ja…

Slnovratovo 4.3. 2019

Posledný 07. 03. 2019, 15:09

Debata ( 6 príspevkov )

aha... dobre vedieť... ...

no jednoducho nejsi upir, ...

Kým ju máš v srdci, nikdy neumrie... ...

Až také zlé to so mnou tak nie je, alebo? ...

ty sa mas dobre ked kuknes do zrkadla, tak sa ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Zem človeku nepatrí…

29.11.2024

Zem nepatrí iba človeku, ale patrí všetkému životu, ktorý na nej jestvuje. Žiaľ človek je zvláštny tvor, ktorý si neváži nielen život, ktorý ho obklopuje, ale často si neváži svoj vlastný život a život svojho druhu. Včera som chvíľu sledovala dokumentárny film o šialenosti Studenej vojny. Vývoj nových ničivých zbraní a ich testovanie a použitie [...]

Základom rozkladu spoločnosti je egoizmus…

27.11.2024

Dnes ráno som chvíľku pozorovala kŕdeľ vrabcov, ako sedia na starom orechu a sledujú sliepky a kačice, kedy odídu od kŕmidiel. Zopár z nich lietalo okolo hydiny a „referovali“ ostatným, že aj pre nich ešte niečo ostane. Kŕdeľ takto spolupracoval na získaní potravy. O malú chvíľu priletel k orechu malý dravec, ktorý cítil vo vrabcoch ľahkú korisť [...]