čo život dal a vzal

Včera som chvíľku pozerala správy v našej spravodajskej tv. Zaujala ma „analýza“ toho, že na Slovensku sú najdrahšie potraviny zo štátov V4. V susedných krajinách sú lacnejšie v priemere o 14%. Porovnávali sa ceny rovnakých nákupných košíkov a napríklad nákup za 100 eur na Slovensku by v Poľsku vyšiel na 72 eur. V reportáži sa hovorilo o tom, že naši občania, ktorí bývajú blízko hraníc s týmito krajinami využívajú lacné nákupy v pohraničí.
Analýzu toho, koľko človek ušetrí, ak nakúpi lacnejšie, dokážu urobiť všetci tí, ktorí tieto nákupy využívajú a nepotrebujú na to ani ekonomické vzdelanie a ani sa tváriť ako odborníci v danej oblasti.
Žiaľ, z reportáže som sa nedozvedela pravú príčinu toho, prečo máme tak drahé potraviny. Vyhovárať sa na „euro“ a jeho kurz voči ostatným štátom, kde ešte euro nemajú je veľmi chabá výhovorka.
O čom sa napríklad v takej reportáži nikto nedozvie je aj to, aká je skutočná kvalita potravín a aké zastúpenie majú slovenskí výrobcovia.
Ako príklad by sa dal uviesť jeden obchodný reťazec, ktorý je známy tým, že stavia po Slovensku detské ihriská.
Ten istý v Poľsku, ponúka mlieko a mliečne výrobky, syry, maslo, mäso a mäsové výrobky, zeleninu a ovocie, ale aj iné druhy potravín, vyrobených priamo v PL, u nás je to úplne mizivé percento a to nehovorím o úplne inej kvalite potravín vyrobených pre poľský domáci trh a tie, ktoré sú vyrobené pre naše obchody pod tou istou značkou v iných štátoch.
Aj toto je jeden z mnohých príkladov, ako sme na tom s domácou produkciou potravín a potravinou sebestačnosťou.
Je to normálne?
V jednom štáte sa predávajú výrobky pod značkou reťazca vyrobené priamo u nich a u nás sa robí reklama na pár výrobkov vyrobených na Slovensku, ktoré sa v obchode dajú kúpiť.
Podobných oblastí je veľa. Ľudia si občas zanadávajú, ale nežiadajú od kompetentných ani vysvetlenie danej situácie, ale ani nápravu.
Pred časom sa hovorilo o tom, aké nekvalitné potraviny sa k nám dovážajú a aj to, že naši predstavitelia budú žiadať nápravu, ale nehovorilo sa o tom, že by sa mali vyrábať kvalitné potraviny priamo u nás. Trvať na kvalitných, doma vyrobených potravinách asi nie je normálne.
U nás je normálne protestovať a robiť pouličné párty. Alebo učiť mladých, ako sa robí pravý nefalšovaný „disident“ na spôsob Pussy Riot.
Ak si z nich skutočne vezmú príklad, tak nasledovné protesty budú veľmi zaujímavé.
A potom si náš pán prezident, ktorý má svoj vlastný pohľad na obchodné a ľudské práva, konečne splní svoj veľký americký sen a prevezme moc nad Slovenskom a my sa dozvieme, prečo sú u nás také drahé potraviny a vlastne všetko, čo potrebujeme k prežitiu. Dozvieme sa, že u nás sú obchodné práva nadradené nad tými ľudskými už skoro tridsať rokov.
Obchodníci určujú ceny a Slovač musí nakupovať to, čo im predhodia.
Je to normálne?
Pre tých, ktorí nám vládnu, to normálne je a chamtivosť obchodníkov, ktorá tu prekvitá celé desaťročia, nezakryjú a neospravedlnia ani náplasťami v podobe sociálnych balíčkov.
Pre tých, ktorí by tento štát riadili a spravovali, by to normálne nebolo a žiadali by nápravu.
Ale to by sme museli žiť v spoločnosti, kde by ľudia volili zodpovedných ľudí a nie politikov, ktorí sa až trasú po moci a vydávajú nenormálne veci za normálne.