čo život dal a vzal

Povzdychla som si dnes ráno, keď som zbadala vyhrabané a požuté krásne tmavočervené záhradné klinčeky, ktoré som si včera kúpila a zasadila na miesto, kde náš havík vyhrabal inú rastlinku.
Nemôžem mať ukážkovo krásneho psa, ktorého obdivujú okoloidúci aj cyklisti a vysnívanú voňavú záhradu zároveň.
Záhradníckej záľube nášho psa padli už za obeť dva ružové ibišky a juka, zopár skalničiek a dokonca aj ruže, tie miluje tak ako ja.
Pred dvoma týždňami, keď mi vyhrabal čerstvo zasadenú ružu a zo zasneným pohľadom ju žul na rohožke pred dverami, vyletela som skoro ráno von len v krátkej nočnej košeli, aby som ho vyhrešila a vyšvácala tým kýptikom, čo ostal z ružového kríčka a vôbec som si nevšimla, že susedia už sedeli vonku na lavici a popíjali kávu. Na to, že pod nočnou košeľou som nemala nič oblečené, som prišla až vtedy, keď som si znova ľahla do ešte teplej postele. Nuž čo, aj to sa občas stáva…
Na druhý deň ráno, som išla kúpiť odpudzovač psov, o ktorom mi pani v predajni povedala, že ľudia ho veľmi chvália, že vraj vynikajúco zaberá.
Kukuričné granuly napustené prírodnými živicami smrdeli jak ďas. Prečítala som si návod a poctivo som ich nasypala všade tam, kde som si myslela, že by to psíka malo odpudiť a odradiť od záhradníckeho nadšenia. Ten so záujmom pozoroval čo robím a pri miniskalke bol už veľmi zvedavý.
Poznáte ten pocit, keď s napätím čakáte, že sa stane malý zázrak. Aj ja som sa tešila ako ho ten nepríjemný smrad odradí a odpudí a on so zhnusením utečie a nechá rastlinky na pokoji.
Stal sa zázrak. Havino sa pustil do odpudzovača psov s takou chuťou, ako keby som mu týždeň nedala žrať a snažil sa dlhým jazykom povylizovať všetky škáry v skalke.
S pocitom totálneho zlyhania som si sadla na schodíky a tá potvora chlpatá, keď som tam tak sklesnuto sedela, využila chvíľku mojej slabosti a poriadne ma olizla jazykom smradľavým od granuliek.
Na to ako smrdí odpudzovač psov nezabudnem asi nikdy, ani na jeho odpudzovacie účinky.
Vždy keď ho pristihnem ako sa snaží niečo obhrýzať a zaklopem na okno, alebo na neho zakričím, na chvíľku znehybnie, pozrie sa na mňa s pohľadom – do kelu, zas ma vymákla – a snaží sa tváriť, že vôbec nešiel obžierať ružové púčiky, ale ich len obdivoval, alebo sa kochal vôňou kosatcov a pivoniek.
Našťastie dnes ráno prišiel môj muž so zaujímavou teóriou a verím tomu, že ma nechcel len tak utešiť.
Povedal, že náš pes je úplne v poriadku, ale my zle sadíme rastliny, tak že spolu neladia a že náš pes bude pravdepodobne odborník na feng-šuej v záhrade, preto vytrvalo opravuje naše chyby.
Asi by som mu mala veriť. 🙂