čo život dal a vzal

Nemecký film s týmto názvom som videla pred pár rokmi. Je to milá komédia, ktorá dokáže rozosmiať aj napriek vážnosti hlavnej témy.
Na Zem sa vráti Ježiš ako obyčajný človek- tesár, aby povedal ľuďom, že majú len sedem dní do Konca sveta a Božieho súdu.
Znova sa stretne so svojou dávnou láskou Máriou Magdalénou, s ktorou zažijú pár zaujímavých chvíľ…
Stretáva sa s nezáujmom ľudí a vidí, že náš svet je skutočne zrelý na zánik.
Vo filme je mnoho zvláštnych momentov, ktoré napriek nevtieravému humoru prinútia človeka zamyslieť sa.
Čo by ľudia urobili, ak by sa dozvedeli, že o sedem dní je koniec, koniec všetkého?
Zabávali by sa tak ako doteraz, alebo by sa zamysleli nad tým, prečo je ten koniec?
Mysleli by si, že je to nejaká bláznivá reality show a bez premýšľania by sa zapojili do mediálneho šialenstva?
Možno by sa zľakli a úplne by stratili nádej a začala by všeobecná panika, ničenie a drancovanie s heslom „Urvi si čo môžeš, zajtra tu už nebudeme“.
Alebo by konečne prevzali zodpovednosť za to, čo celé tisícročia vystrájajú a snažili sa o zmenu a záchranu.
Neviem. Netuším, ako by sa ľudia zachovali.
Pretože mám pocit, že mnohí sa už teraz správajú tak, ako keby mala Apokalypsa prísť o pár dní a nezaujíma ich nič, len ich vlastné „plné bruchá“ a lacný pocit ukojenia pudov.
A práve preto naša civilizácia zaniká, pretože „elity“ sa začali správať nezodpovedne a chamtivo a spoločnosť ich nasleduje.
Ľudia, ako keby nechceli vidieť, že mocní sveta ničia náš svet tak, že ten koniec môže vďaka nezodpovednosti všetkých prísť veľmi skoro.
V závere filmu ma veľmi zaujala scéna, keď Ježiš ide za svojim Otcom, Bohom s prosbou, aby nezničil Zem. A zaneprázdnený Boh dlho hľadá tú malú, bezvýznamnú planétu, ktorú chce jeho syn zachrániť, pretože má plno starostí s ostatnými svetmi a ktorej dal už pred 2000 rokmi nádej na zmenu a ľudia ju zahodili.
Nakoniec ju nájde a nechápe, že jeho synovi záleží na niekom takom, ako sú ľudia a Zem.
Bol to len film a so šťastným koncom. Apokalypsa riadená Bohom sa odložila na neurčito.
Ale čo Apokalypsa, ktorú si pripravujú sami ľudia?
Z trosiek a popola civilizácií, ktoré sa zničili samé vlastnou hlúposťou, vznikali vždy nové, ktoré práve vtedy, keď boli na vrchole a mohli priniesť ľudstvu zásadnú zmenu v hodnotách, začali upadať práve kvôli tomu, že tie hodnoty odmietli.
Lenže terajšia civilizácia je na inej technickej a technologickej úrovni, ako boli tie pred ňou a jej vrchol spočíva v tom, že vyvinula zbrane, ktoré môžu spôsobiť, že už žiadna civilizácia nemusí vzniknúť.
A Boh si spočiatku ani nevšimne, že tá malá, bezvýznamná planétka, ktorej obyvatelia mali pocit, že sú stredom vesmíru, už neexistuje a potom len tak mávne rukou a povie si „Komu niet rady, tomu niet pomoci, aj Ježišovi som to hovoril a neveril mi…“