čo život dal a vzal

Dnes ráno som si pozrela titulky správ, ktoré informujú o včerajších protivládnych pochodoch.
Áno, média, ktoré podľa svojich vyjadrení, robia investigatívnu novinárčinu sa už vôbec netaja tým, že to neboli spomienkové pochody na pamiatku zavraždeného novinára a jeho priateľky, alebo pochody za lepšiu budúcnosť, ale protesty na zvrhnutie terajšej vlády, podporované práve týmito médiami, ktoré tu už dva týždne vyvolávajú nenávisť spolu s opozičnými politikmi, štvavými článkami a vyjadreniami, ktoré sú založené len na všetkom možnom, len na nie dôveryhodných faktoch a dôkazoch.
A práve portál, kde písal zavraždený novinár, mal veľmi často zakázané diskusie pod článkami. Prečo?
Všimla som si, že práve tak, ako novinári a politici, ktorí najviac vykrikovali o tom, že na Slovensku je potrebná zmena k slušnosti aj tí, ktorí tam komentovali používali hrubé osobné urážky nielen voči vládnym politikom, ale aj voči diskutérskym oponentom, ktorí svoje názory písali veľmi slušne.
Videla som transparenty s nahou slečnou Troškovou, Fica s Kaliňákom vo väzenských mundúroch a počúvala čítala vyjadrenia hlavných rečníkov.
Nemali nič so slušnosťou, za ktorú tak veľmi na Slovensku bojujú.
Verím, že mnohí ľudia išli na protesty hlavne kvôli tomu, že na Slovensku je to presne tak ako v celej Západnej demokracii, ktorej kraľuje moc peňazí a obyčajné ľudské životy nemajú žiadnu cenu.
Celá Západná demokracia, ktorá sa pýši sprofanovanými hodnotami, je prežratá špinou korupcie, politikárčením, chamtivosťou a obrovskou túžbou po moci.
Aké by bolo Slovensko pod nadvládou takýchto ľudí?
Na akej úrovni by bola tá ich slušnosť, po ktorej tak volajú?
Stačí sa pozrieť na vyjadrenia politikov, ktorí sú sami namočení v poriadnej špine, ktorú len tak ľahko zo seba nezmyjú.
Skrývať nenávisť za slušnosť je úbohé.
Včera som si prečítala názory blogerov a debaty pod článkami. Aj to sú vyjadrenia obyčajných občanov Slovenska.
Čo si však môže normálny človek myslieť, keď za „slušné Slovensko“ bojuje zarputilý bojovník proti komunistickému režimu, ktorý svojimi nenávistnými komentami doslova vyzýval k násiliu a správa sa presne tak ako jeho modly, opoziční politici?
To, že kvôli svojím nenávistnými blogmi a komentármi urážal všetkých, ktorí mali svoj názor je krásnou vizitkou slušnosti, za ktorú bojuje.
Čo si myslieť o ľuďoch, ktorí sa v takisto nenávistne vyjadrujú voči svojim oponentom v debatách a vôbec sa netaja obdivom k režimu generála Pinocheta v Chile?
Nuž možno, za slušnosť považujú zatváranie, mučenie a vraždenie ľudí, ktorí majú svoj názor, ale je odlišný od toho ich.
A takýmto spôsobom sa robí tzv. investigatívna novinárčina, za ktorú novinári považujú kydanie špiny a neoverených informácii na politických oponentov, alebo nepohodlných ľudí.
Nehanbia sa klamať, písať polopravdy a zavádzať verejnosť.
Zatiaľ im to prechádza, pretože za za tých necelých 30 rokov, vymývajú mozgy ľuďom lacnými senzáciami, klebetami a radi sa priživujú ne nešťastí a utrpení obyčajných ľudí.
A ľudia už začali veriť viac mýtom a klamstvám, ako informáciam, ktoré sú podložené faktami.
Ak chce niekto hovoriť a písať o skutočnej slušnosti, tak by mal začal sám od seba.
Pretože práve táto úžasná sloboda a demokracie, z ktorej „musíme“ byť povinne „happy“, urobila zo slušnosti a čestnosti niečo, čo je považované za slabosť človeka.