čo život dal a vzal

Málokedy píšem dva články za deň…
Dnes urobím výnimku.
Prečítala som si zopár článkov a debát.
Zúrivé a nenávistné reakcie tých, ktorí dnes obhajujú farebné revolúcie, vraždenie, ničenie celých štátov a národov, kopú do Ruska a jeho prezidenta, mi pripomínajú správanie sa tých, ktorí v minulosti boli schopní udávať svojich najbližších, len aby si zaslúžili svoju plácu a potľapkanie po pleci od svojho pána.
Správanie takých ľudí zažila aj moja rodina.
Ľudia, ktorí udali môjho starého otca počas povstania sa po februári 48, stali z gardistov horliví komunisti, ktorí jeho, komunistu z presvedčenia prenasledovali až do konca režimu.
Pár mesiacov po zamatovom prevrate, sa z takýchto ľudí stávali horlivý kresťania, antikomunisti a demokrati.
Mnoho tých, ktorí teraz obhajujú cudzie záujmy pochádzajú presne z takého prostredia, majú vyšliapané chodníčky z minulého režimu. Vlastne aj ten padol na predajnosti ľudí a nie na tom, že by bol zaostalý a zlý.
Nič neodolá ľudskej zlobe a chamtivosti. Tam, kde ide o peniaze a moc, záujmy spoločnosti a životy občanov nemajú žiadnu cenu.
Aj dnes sú ľudia, ktorí schvaľujú vojnové štváčstvo a zločiny proti ľudskosti a vinníka hľadajú tam, kde nie je.
Koľko biedy a utrpenia priniesla nová vojna proti takzvanému terorizmu?
Kto stvoril novodobý terorizmus a kto vyzbrojuje a cvičí teroristov?
Aký význam mali prevraty v Iraku, Lýbii a teraz v Sýrii, ale aj iných krajinách?
Prečo môžu niektoré štáty deportovať imigrantov a predstavitelia EÚ zatvárajú oči pred tým, čo spôsobila ich spoločná politika s USA?
Aké výsledky priniesla hybridná vojna proti Rusku?
Západná civilizácia je na posmech celému svetu a jej nadvláda pomaly, ale isto končí, len sa snaží ešte stále napáchať čo najviac škody a sluhovia im v tom pomáhajú.
Hovorí sa, že kto čím bojuje, tým aj zahynie…
To by si tí, ktorí obhajujú a konajú zlo mali uvedomiť.