čo život dal a vzal

Nedávno som počula pieseň skupiny Kryštof „Zůstaň tu se mnou“.
Priznám sa, že podobných piesní s veľmi silným textom som nepočula veľa…
Pozývací list…
Dostane ho každý z nás. Niekto skôr, niekto neskôr.
Každý z nás naň zareaguje inak, pretože dostať ho, nie je nič jednoduché.
Prinúti nás premýšľať, pozberať často krát všetku silu a bojovať.
Bojovať ten najťažší boj v živote. Boj seba samého so sebou…
Nevzdávať sa a žiť.
Mať stále sny a zmysel života.
Nevzdávať sa a ľúbiť.
Rozdávať malé každodenné radosti, ktoré robia život a svet krajšími.
Byť oporou tým, ktorí sú oporou pre nás.
Usmiať sa na každého, kto to potrebuje. Povedať pár povzbudivých slov, alebo len tak objať ľudí, ktorí prežívajú svoje trápenia. Nikdy nevieme, či nie sú horšie ako tie naše.
Nevzdávať a veriť v zázraky.
Nestrácaj nádej a dávať ju aj iným.
Vždy keď píšem, počúvam hudbu…
A práve teraz pri písaní týchto slov mi začala hrať táto pieseň… Počula som ju prvý krát…
Musela som na chvíľu prestať písať, možno som potrebovala počuť práve tieto slová.

Pozývací list nie je koniec. Ak sa máme o koho oprieť, máme nádej a skutočne môžeme dokázať ešte veľmi veľa.
Malé zázraky sa dejú každý deň, je len na nás či ich vnímame.
Každý deň života na tomto svete je malým zázrakom.