čo život dal a vzal

Esencia ľudskosti je niečo, čo by nás malo odlišovať od iných živočíšnych druhov.
Jej základom sú empatia, súcit, múdrosť, schopnosť milovať a odpúšťať, počúvať toho druhého, čestné jednanie a konanie, úcta…
Jedinou cestou k ľudskosti je vzdelávanie sa.
Nemyslím tým získavanie samotných vedomostí a informácií, pretože tie samé o sebe nemajú veľký význam, ale používanie vedomostí a informácií v prospech celej spoločnosti na konanie dobra. Vzdelávanie je celoživotným procesom a skutočnú ľudskú múdrosť nám nezaručí žiadna škola ani učitelia, ktorí svojich žiakov učia len všeobecné poznatky.
Celé tisícročia ľudia dobrovoľne odmietajú vzdelávať sa a hľadať ľudskosť.
Prečo je to tak?
Možno je to tým, že pre mnohých ľudí je oveľa ľahší život bez práce na sebe, bez otázok, bez zodpovednosti a svedomia.
Dáva im to možnosť byť bezohľadnými a krutými vo všetkom…
V dnešnej dobe sme esenciu ľudskosti vymenili za technické „múdre“ hračky, o ktorých si myslíme, že sú pre život nevyhnutné.
Zabúdame na to, že aj keď technika má určitý stupeň inteligencie, nemá schopnosť cítiť.
Naše ignorovanie ľudskosti nás doviedlo tam, kde sme.
Neustále nadávame a sťažujeme sa na politikov a na spoločnosť.
Politici a tí, ktorí nám vládnu sú obrazom spoločnosti a tým aj nás samotných. Pretože spoločnosť tvorí každý jeden z nás.
Spoločnosť sa nikdy nezmení sama od seba, ale tak, že sa začnú meniť ľudia a ich zmýšľanie.
Ak dokážeme zmeniť samých seba a začneme sa skutočne vzdelávať, prestaneme sa hlúpo hádať na nepodstatných veciach a zbytočne sa rozdeľovať. Budeme sa môcť znova spájať pre dobro nielen nás samých, ale hlavne pre dobro spoločnosti.
Budeme môcť trvať na tom, aby v čele národov a štátov stáli morálne autority a elity.
Ešte stále máme čas na zmenu samých seba a na záchranu nielen ľudí, ale aj planéty.
Ešte stále máme čas na to, aby sa esencia ľudskosti stala základom novej spoločnosti.