čo život dal a vzal

Keď sa Československo rozpadávalo, mala som zmiešané pocity. Mám za riekou Moravou príbuzných, starý apenko pochádzal zo Slovácka a pár rokov som tam žila.
Moraváci boli a sú dosť iní ako Česi a mali a majú k Slovákom dosť blízko, mnoho z nich bolo smutných z toho, čo robili politici. Zrazu sme mali mať rodinu, priateľov v „cudzej krajine“.
Slovensko sa osamostatnilo. Slováci mali pocit, že konečne majú vlastnú krajinu, vlastný štát.
Teraz po štvrť storočí „samostatnosti“ sami vidíme, že to s tou „samostatnosťou a suverenitou“, nie je také, ako mnohí chceli a dúfali že bude.
Podľa môjho názoru sa Československo začalo deliť hneď po Zamatovom prevrate zlikvidovaním strojárskeho, zbrojárskeho či textilného priemyslu na Slovensku. Československo bolo pre Západ konkurentom a preto „muselo“ byť rozdelené a nakoniec ekonomicky zotročené, dva slabšie štáty je jednoduchšie ovládnuť ako jeden silný a konkurencie schopný.
Zvláštne, že Nemecko sa spájalo a iné krajiny sa rozbíjali.
To, čo sa nám vtedy zdalo ako konšpirácia, sa teraz pomaly po rokoch stáva pravdou.
Slová o tom, že nás Germáni a Frankovia znova ekonomicky zotročia, hovoril môj starý otec tesne po prevrate. Mal pravdu aj v tom, že nebudeme slobodní a budeme tak, ako bol on pred druhou vojnou, len lacnou pracovnou silou a druhotriednymi ľuďmi pre Západ.
Slovensko je skutočne krajinou „ne“-obmedzených možností. To, čo sa deje v tejto maličkej krajine, sú pre „vyvolených“ zázraky na počkanie a nemožné do troch dní.
A občania? Tí sú rukojemníkmi vazalských mocipánov vo vlastnej krajine.
Slovensko nie je nezávislým a suverénnym štátom. Nie sme potravinovo sebestační, nemáme vlastnú ekonomiku, o našom bytí, či nebytí sa rozhoduje v Bruseli.
Aj keď som hrdá na to, že som Slovenka, som veľmi rozčarovaná a znechutená z toho, že samostatnosť našej republiky je len ilúziou na oklamanie jej občanov.
To, akou sme v skutočnosti krajinou vypovedá skutočnosť, ako sme zadĺžení, kto nám naozaj vládne, ako sa správajú naši „demokraticky“ zvolení zástupcovia a hlava štátu.
Oslavy 25. výročia boli len „čerešničkou“ na torte vazalstva a servilnosti…