čo život dal a vzal

Nedávno jeden z tv kanálov odvysielal zaujímavý dokumentárny seriál s názvom „Mýty a monštrá“.
Bolo zaujímavé sledovať ako vznikali mýty a báje v rôznych historických obdobiach od antiky až po nedávnu minulosť.
Ako do nich vtedajší ľudia preniesli svoj strach a obavy z neznámeho.
Výklad historikov k starým gréckym bájam o Bohoch, alebo antických hrdinoch, o láske a zrade, priateľstve a odvahe bol veľmi zaujímavý.
Každý takýto mútus, báj, alebo rôzne nadprirodzené bytosti niesli stopu – znak mentality národa, etnika a obdobia v ktorom vznikali.
Nie nebudem opisovať grécke báje, či severské, alebo slovanské mýty.
Mňa osobne zaujal jeden z mýtov novodobej histórie a to z prvej polovice 19. storočia, ktorý dostal pomenovanie „Skákajúci Jack“.
Objavil sa v Anglicku, kde v tom období prebiehala priemyselná revolúcia veľa miest sa industrializovalo, vznikali stále nové a nové fabriky a mestá sa vďaka tomu rozrastali. Mnoho ľudí opustilo relatívne pokojný život na vidieku, kde väčšinou každý poznal každého a išli žiť do veľkých robotníckych komunít, kde prevažovala anonymita a ťažký život v neustálom kolotoči driny. Práve v tomto období vznikol mýtus o Skákajúcom Jackovi, ktorý prepadával bezbranné ženy. Podľa historikov bol Skákajúci Jack zosobnením hluku, špiny a temnoty tovární a ťažkej práce v nich. Hovorilo sa o ňom, že jeho oči svietili a z úst mu šľahali plamene, mal priliehavé kovové oblečenie a oceľové pazúry, ktorými útočil na obete.
Mňa však zaujal opis tej tej doby a hlavne života robotníkov, ktorí dreli v továrňach. Jedna z viet znela v tom zmysle, že pracovná doba takých robotníkov bola od siedmej ráno a z fabriky nevychádzali skôr ako o šiestej večer.
Veľmi mi to pripomenulo práve túto dobu, v ktorej sme sa ocitli po kapitalistickom prevrate. Aj v našej spoločnosti odchádzajú ľudia za prácou ďaleko od domovov, kde majú rodinné zázemie a pocit istoty. Aj na Slovensku sa budujú nové fabriky – automobilky, v ktorých okolí vyrastajú ubytovne, kde ľudia žijú v anonymite, bez sociálnych väzieb, pretože žiaľ po namáhavej práci sú tak unavení, že nemajú čas na nič.
Aj v dnešnej dobe ľudia robia 10, 12 a viac hodín denne, len aby uživili svoje rodiny.
Zaujímalo by ma, aký mýtus by charakterizoval túto divnú dobu. Cesty preplnené autami, špinu, smog, hluk.
Čo, alebo koho by stelesňovalo novodobé monštrum?
Aj dnes ľudia prežívajú strach z budúcnosti, neistotu, beznádej. Mnohí sa utiekajú k lacnej zábave, ktorá otupuje ich zmysly a inteligenciu.
Snažia sa prežiť v tejto dobe bez istôt ako vedia a snažia sa nemyslieť na to čo ich obklopuje.
Historici hovoria o dobách „Temna“, podľa mňa žijeme v novodobej Dobe temna, aj keď ju prezentuje mnoho lacného lesku falošných hodnôt tohoto sveta a doby.