čo život dal a vzal

Studená vojna. Bola tu a aj bude v rôznych podobách. Mocní sveta nás budú presviedčať, že „oni“ ju nechcú, ale keď ten druhý neustále provokuje, tak sa predsa „musia brániť“.
Ľuďom, ktorí bojujú o každodenné prežitie a ťažko pracujú nahovoria, že je to len pre ich dobro a takto ich chránia.
Lenže všetkých neoklamú.
Boj o moc, o geopolitický vplyv a najmä chamtivosť a snaha, čo najviac zarobiť za každú cenu, aj na utrpení nevinných tu je odvtedy, odkedy ľuďom zachutila moc a pocit nadvlády nad ostatnými. Len v dnešnej dobe má táto chuť ovládať všetko a všetkých sofistikovaný názov „Studená vojna“.
Studená vojna… Premýšľala som o nej, o jej príčinách a dôsledkoch.
A pochopila som, že oveľa horšia „Studená vojna“ zúri medzi ľuďmi samotnými.
Ten chlad, ktorý vyvoláva egoizmus vidieť vo všetkých sférach medziľudských vzťahov.
Boj o prestíž. Boj, kto z koho, prináša veľa zla a utrpenia.
Chuť vládnuť nad ostatnými, dokázať si, že ja na to mám, spôsobuje vytváranie studených a hrubých múrov medzi ľuďmi, ktoré sa len ťažko prekonávajú a búrajú.
Sebectvo a neúcta voči ostatným sa stali veľmi populárnymi.
Kedysi sa považovalo oklamať, obabrať toho druhého za neprijateľný čin, nečestnosť.
Dnes sa tým mnohí pýšia a čím viac ľudí takýmto spôsobom ponížia, tým sú silnejší, mocnejší. Čím väčšia nečestnosť, tým väčší pocit moci a nadutosti.
Práve kvôli týmto prevráteným hodnotám, ktorým sa hovorí dravosť, ctižiadostivosť, ambicióznosť, cieľavedomosť, šikovnosť či obchodný duch, trpí čoraz viac ľudí. Strácajú sociálne istoty, strácajú svoju ľudskú dôstojnosť a hodnotu a stávajú sa len výrobným prostriedkom pre čoraz väčšie obohacovanie sa vyvolenej skupiny ľudí.
Studená vojna zúri aj v tých najosobnejších vzťahoch. Mať pocit, že som viac ako tí druhí, mnohých uspokojuje. Pre svoju a sebeckosť, bezcitnosť a zaslepenosť nevnímajú ako ubližujú najbližším.
Studená vojna zúrila medzi kapitalistickým západom a socialistickým východom. Rozhovory s ľuďmi mi potvrdzujú to, že v minulom režime boli ľudia k sebe lepší, ľudskejší. Zriadenie podporovalo rovnosť medzi ľuďmi, úctu k starším a k tým, ktorí vytvárali hodnoty. Dnes sú títo ľudia na pokraji spoločnosti a najspodnejších priečkach hodnotového rebríčka ľudí.
Práve vtedy, keď si ľudia tu u nás mysleli, že im nehrozí Studená vojna, ktorou nás strašili politici, začala zúriť tá omnoho obludnejšia a horšia Studená vojna medzi nami samotnými.
Mnohí sa prestali správať ku ostatným ako k ľuďom, ale stali sa z nich predátori. Zostáva po nich nielen zničená zem a mŕtvi ľudia, ale hlavne zabíjajú ľudskosť, najskôr v sebe a potom v tých, ktorí si myslia, že zabíjať ľudskosť je normálne.
Zobrať niekomu život normálne nie je, aj keď sa hľadajú rôzne výhovorky a ospravedlnenia takéhoto konania.
Málokto si uvedomuje, že jedným z najväčších zločinov, ktoré títo ľudia páchajú, je ten, že zabíjajú svoju vlastnú dušu a svedomie.
Zabíjajú samých seba…