čo život dal a vzal

Rozprávala som sa s kamarátom o tom, koľko potrebujeme televíznych kanálov na to, aby boli ľudia spokojní a mali to, po čom im srdce piští. Zhodli sme sa na tom, že obaja telku pozeráme minimálne a aj na tom aké výplachy mozgov televízne kanály ponúkajú a vysielajú.
Ľudia sa chcú zabávať a oddýchnuť a tak si objednávajú televízne balíčky od spoločností a často tam majú aj to, čo vôbec nepozerajú.
Kedysi boli filmy, ktoré obsahovali násilie a erotické scény označované hviezdičkou a boli vysielané vo večerných hodinách, dnes sú takéto filmy a seriály vysielané nepretržite, len majú označenie, že sú nevhodné pre deti do určitej vekovej hranice.
Niektoré programy sú síce aj zablokované a dajú sa spustiť len po odkódovaní, ale ani to nebráni deťom, aby niečo také pozerali.
Mne technik, ktorý prišiel namontovať novú skrinku zasvätene povedal, že teraz budeme mať aj šláger a aj porno kanál. Mala som čo robiť, aby som ovládla výbuch smiechu, pretože som si v tom momente prestavila ako sedím vo vytržení pred televízorom a prepínam si šláger a porno.
Ale…
Keď sa človek zamyslí nad tým, čo je televíziami vysielané a ako to ovplyvňuje ľudí, tak ho smiech prejde.
Nie nebudem teraz písať o násilí a jeho zobrazovaní a o tom, že ľudia ho vnímajú už ako samozrejmosť, ale o tom, čo spôsobujú tzv. kanály „pre dospelých“.
Označujú sa síce ako erotické, ale čo je to erotika v dnešnom ponímaní? Len pohlavný akt a ukojenie sexuálneho pudu?
Znázorňovanie pohlavného aktu takýmto spôsobom veľmi deformuje vnímanie sexuality a samého seba.
V tých filmoch je znázornené úplné všetko až po rôzne perverznosti, ale kde zostalo to najdôležitejšie, čo by malo viesť k samotnému pohlavnému aktu?
Kde ostal akýkoľvek cit?
Už ho nepotrebujeme?
Nepotrebujeme lásku?
Alebo sa nám snažia nahovoriť, že ju nepotrebujeme?
Čím sa stáva človek, keď nie je schopný milovať?
Je normálne, že sme z milovania urobili sex a nástroj na zábavu a zabíjanie nudy?
Viem, že mnoho mužov má vďaka pozeraniu takýchto hlúpostí poriadne komplexy z toho či ich penis má dostatočné rozmery a majú skreslené predstavy o dĺžke sexuálneho aktu a boja sa zlyhania.
Viem, že mnoho žien má komplexy z toho ako vyzerá , či majú dostatočne veľké prsia, alebo riešia veľkosť svojich bokov. Či budú pre muža dosť príťažlivé.
Kde ostalo to tajomno erotiky, ktoré z nej robilo niečo krásne? Kde ostala túžba, vášeň, zmyselnosť, reč očí a tela, dotyky, neha, bozky? Skutočne už toto všetko nepotrebujeme?
A tak sa ľudia pomaličky nechávajú ovplyvňovať úplne vo všetkom. Prestávajú byť samými sebou a prežívať to, čo ich robí lepšími. Nie je nič jednoduchšie ako ovládnuť človeka cez jeho strach a neistotu.
Spôsob akým dosiahnuť to, aby človek prestal cítiť a premýšľať je veľmi sofistikovaný.
Toto je tiež jeden z nástrojov, ako ponížiť človeka tak, že stratí sebaúctu a začne sa považovať za menejcenného.
Dosť často sa stáva, že človek trpiaci takýmto komplexom sa začne správať submisívne – podriadene tým silnejším, alebo sa naopak začne správať agresívne.
Zamyslel sa niekto nad tým, prečo to je všetko tak?
Prečo je toľko agresivity medzi mladými ľuďmi?