čo život dal a vzal

Pokrájala som snehový koláč s poslednými čerstvými malinami, ktorý som dnes urobila. Ešte kým sa piekol, celým domom sa šírila neodolateľná vôňa malín a vanilky, voňa domova…
Každý domov vonia inak a inak ho v vnímame v detstve a v dospelosti.
Vôňa domova môjho detstva sa spája s vôňami v letnej kuchyni starých rodičov.
Omamná vôňa čerstvo upečeného chleba, stará mama mi vždy odrezala kúsok kôrky a aj sebe a smiala sa že nás budú po teplom chlebíku bolieť brucho.
Keď som upiekla svoj prvý chlieb vo svojej vlastnej kuchyni a v modernej elektrickej teplovzdušnej rúre voňal pekne, ale už nie tak, ako ten z pravej chlebovej pece.
Letná kuchyňa voňala sušeným ovocím, jablkami, sladučkými hruškami a slivkami. Chodila som sa nimi napchávať a ochutnávať v rôznych štádiach sušenia. Taká polousušená hruška, bola obrovská pochúťka. Od detstva som ich nejedla. Starý otec na veľkej kachľovej peci sušil aj hríby a na veľkom príborníku boli plátené vrecká plné zeliniek, ako ich stará mama volala, zopár kytičiek bolo rozvešaných aj po stenách…
Záľuba v zberaní byliniek mi ostala a voňajú aj u nás doma. Lipový a bazový kvet, šalvia, rebríček, materina dúška, skorocel, žihľava a mnohé iné.
Vôňou môjho nového domova je vôňa jablkovej štrúdle, vôňa jabĺčok, hrozienok, vanilky, škorice a orechov.
Bolo to prvý koláčik, ktorý som upiekla v novom dome a vždy sa mi s ním bude spájať.
Vôňa domova, to je vôňa medovníčkov a slepačej nedeľnej polievky, či rannej kávy, alebo kakaa.
Voňa domova, to je vôňa ruží, alebo levandule vo váze. Voňa čerstvo vypratej a usušenej bielizne, alebo vyvetraných perín, do ktorých skryli svoju vôňu slnko a jemný vetrík.
Vôňa domova, to je vôňa lásky k našim blízkym, milých slov, úsmevov a objatí, smiechu a radosti detí a ich nezbedníctva.
Skutočnú vôňu domova tvoríme každý z nás a je zložená aj z kúskov našich sŕdc a duší…