čo život dal a vzal

Pred deviatimi rokmi na východe Slovenska zásluhou arogantnej a nezodpovednej jazdy mladého 18 ročného vodiča vyhasli dva mladé ľudské životy, 20 ročnej dievčiny a 21 ročného chlapca, ktorí sa vracali zo svadby a mali mať pred sebou život a lásku…
Vodič svojou jazdou spôsobil vážne zranenia aj svojej spolujazdkyni. On sám vyviazol len s ľahkými zraneniami.
Každý rodič, ktorý prišiel o svoje dieťa vie aké peklo prežíva vo svojom vnútri a zvlášť vtedy, ak príde o milované dieťa takýmto nezmyselným, tragickým spôsobom a pričinením druhého človeka.
Čo však musí prežívať, keď vidí, že sa nikde nemôže celé roky domôcť spravodlivosti?
Keď sa súdne pojednávanie s obvineným nezačne ani rok a pol po podaní návrhu na obžalovanie, kvôli zaujatosti sudcov okresného súdu?
Čo musia rodičia prežívať, keď sa súdne konania naťahujú pomaly 9 rokov?
Keď ich vlastné dieťa je nenávratne preč a muž ktorý to všetko spôsobil v kľude vyštudoval VŠ – právo a je advokátskym koncipientom v známej advokátskej kancelárii?
Aké právo a akú spravodlivosť bude obhajovať, keď sám nie je ochotný niesť zodpovednosť za to že zabil dvoch ľudí.
Mám informácie, že v tomto prípade súd už bol a výška trestu je 5000 e finančné odškodnenie rodine mladíka a 2 roky podmienečne za zabitie dievčiny…
Môže mať ľudský život hodnotu 5000 eur, alebo dva roky podmienečne?
Aký je to štát, keď takto chráni práva obete a majú obete v tomto štáte vôbec nejaké vymožiteľné práva?
Aká je to spoločnosť, keď toleruje takéto bezprávie?
Chcú kompetentní čakať na chvíľu, kým nejaký zúfalý pozostalý neurobí nejaký nepremyslený čin a nevezme spravodlivosť do vlastných rúk?
Verím tomu, že by sa ho snažili exemplárne potrestať a médiá by ho rozoberali a vláčili špinou celé roky.
Takýchto príkladov bezprávia je u nás mnoho…
Zákony a právo by mali platiť pre všetkých rovnako.
Médiami prebieha fraška, kde sa o vandalizmus košických výtržníkov zaujíma priamo pán prezident a hlavný prokurátor sa správa ako poslušný poskok… A týchto výtržníkov, ktorí sa neštítili hanobiť pamätník padlých vojakov obhajuje muž, ktorý čaká na súdne pojednávanie za to, že zabil na priechode pre chodcov nevinného človeka, bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti a bývalý minister vnútra…
Bude platiť spravodlivosť aj pre neho, aj keď jej mal plné ústa a chcel zatvárať svojich politických oponentov?
Aj to je ukážka toho, na akej úrovni u nás pracujú orgány verejnej moci…
Mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo prežívajú obete násilia a trestných činov. Mali by sme sa vžiť do do toho, čím musia prejsť pozostalí ľudí, ktorým niekto nezmyselne zobral život, či už úmyselne alebo aj takto neúmyselne.
Život sa vrátiť nedá, ale mala by platiť primárna slušnosť a vinník by si mal priznať vinu a mal by prejaviť ľútosť nad tým, čo vykonal, ospravedlniť sa pozostalým a niesť následky.
Alebo je to na Slovensku tak, že na Slovensku neplatí právo pre všetkých rovnako?
Sme vôbec ešte právny štát?

P.S. Ďakujem Ti milý priateľ za informácie a možnosť napísať tento blog…