čo život dal a vzal

Obyčajné podobenstvo z Biblie – Nového Zákona a koľko sa v ňom skrýva otáznikov.
Toto podobenstvo z Matúšovho evanjelia poznajú mnohí…
Bohatý pán sa vyberie na cesty a svoj majetok zverí sluhom, jednému jeden talent, druhému dva talenty a tretiemu päť talentov, každému podľa jeho schopností.
Ten prvý sa pána veľmi bál a zverený majetok radšej ukryl a zakopal, tí druhí dvaja sa s peniazmi vybrali hneď obchodovať a každý zarobil raz toľko, koľko mu bolo zverené.
Keď sa pán vrátil, tých dvoch sluhov, ktorí jeho majetok znásobili a odovzdali mu ho, pochválil a toho, ktorý mu vrátil toľko koľko mu bolo zverené pokarhal a vyhodil ho.
Viem, že toto podobenstvo je vysvetľované inak, ale…
Dlho som premýšľala nad slovami v tomto podobenstve o hrivnách a dobrom a zlom sluhovi.
Nikde sa tam nepíše ako obchodovali tí dvaja, ktorí rozmnožovali pánov majetok a ani pán sa ich nepýta, akým spôsobom to urobili, len má radosť z toho, že jeho bohatstvo sa znásobilo.
Veľmi mi to pripomína našu dobu, zarobiť za každú cenu a na každom…
Čo ak tí dvaja obrali o všetko slušných ľudí, alebo podnikali nejakým nečestným spôsobom?
Hlavne, že pán ich pochválil a dostali zaslúženú odmenu.
Nikde v texte sa nerieši to, prečo sa pána bál ten tretí sluha, prečo bol taký opatrný. A veľmi ma zarazili slová ktoré tam boli použité.
Sluha hovorí pánovi:
„Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial a zbieraš, kde si nerozsýpal“
Veľmi zvláštne slová… Koľko ľudí aj v tejto dobe žne tam, kde nesiali a zberajú tam kde nerozsýpali, ale siali tam a rozsýpali iní…
Pán tvrdo karhá sluhu a potvrdzuje jeho slová, ale slová, ktoré ma najviac prekvapili boli: „Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by si bol vzal to, čo je moje. Preto vezmite mu talent a dajte tomu,ktorý má desať talentov.“
Ako sa dá viera vykladať takýmto spôsobom?
Dá sa láska k Bohu prirovnávať k peniazom?
Ak nám tvrdia, že Boh je láska, tak prečo sa ho potom ľudia boja a tí ktorí z neho majú strach sú trestaní?
Nie je to len nejaké účelové podobenstvo na zakrytie špinavostí vonkajšieho sveta?
Aj v dnešnej dobe sa „Bohom“ stali peniaze a majetok a tí, ktorí ho nemajú dostatok sú potláčaní bohatými a často im je bankármi a aj štátom brané aj to málo čo majú a sú tak „vyháňaní do tmy, kde je len plač a škrípanie zubov“.
Mám pocit, že toto Matúšovo evanjelium 25, 14-30, je práve o chamtivosti našej doby…
O bohatých tohoto sveta, ktorí nesejú ale žnú a nerozsýpajú, ale zbierajú.
Ak sejú tak len vojny, násilie utrpenie a rozsievajú smrť nevinným…
Jedno podobenstvo a koľkými spôsobmi sa dá vysvetliť…