čo život dal a vzal

Stála som na autobusovej zastávke a premýšľala o tom, ako sa zmenila krajina môjho detstva.
Stráň kopca, kde sme kedysi stále lozili a ktorá sa mi ako dieťaťu zdala vysoká a veľká, je v skutočnosti malá.
Je zvláštne, ako rozdielne vnímame veci a to, čo sa okolo nás deje, keď sme deti a ako v dospelom veku.
V detskom pohľade na svet je veľa zvedavosti, hravosti a fantázie.
Deti si dokážu všimnúť malého, farebného chrobáčika, alebo maličkú, pásikavú ulitu slimáčika v tráve.
Dokážu vidieť svet jasnejšie, farebnejšie. Drobné zážitky sú pre nich často veľkým dobrodružstvom.
Blízko zastávky tečie potok. Spomenula som si, ako tam boli schodíky k nemu a ja som sa tam hrala.
Stavala som z kamienkov hrádzu a zbadala malú rybku – beličku. V tej chvíli som sa zmenila zo staviteľa hrádze na rybára, rybku som chytila a hrala som sa ňou až dovtedy, kým sa mi nezahryzla do prsta. Hrozne som sa zľakla, veď som netušila, že ryby môžu aj uhryznúť a spustila som príšerný rev, ako keby ma z kože drali. Tatino, celý vyľakaný utekal po mňa. Keď videl čo sa stalo, veľmi sa smial. Bola som na smrť urazená, že sa smeje, keď sa mi stalo niečo také strašné. Keď ma zaslzenú a usoplenú priviedol domov, mama mi priložila pár po zadku, lebo som bola mokrá ako malý vodník. Išla som sa vyžalovať starému apkovi, aká hrozná vec sa mi stala. Ten sa mi nesmial, ale poľutoval ma.
Potom sa ma spýtal, či mi z toho prsta lezú von črevá, vtedy som ešte nevedela čo sú to črevá, tak som mu povedala, že nie. Upokojil ma, že je všetko v poriadku a prst mi pofúkal.
Rybky som chytala aj po tomto dobrodružstve. A slová o vyliezajúcich črevách som počula ešte veľa krát pri rozbitých kolenách a lakťoch či porezaných prstoch. Keďže som už vedela, čo sú to črevá a že ich máme v bruchu, dôležito som vysvetľovala, že predsa nemôžu len tak vyliezať z kolena, alebo z prsta. Aj keď som sa občas bála, čo ak náhodou…
Vlastne som sa takýmto spôsobom naučila, že keď nejde o život, ide o …
Túto dedovu fintu som používala aj pri vlastných deťoch, zaberalo to. Ale občas aj v ich očiach bola tá neistota, čo ak náhodou. Vtedy som používala tajné kúzlo, ktoré malo liečivú silu. Zaberalo aj pri chorobe, či boľavom zúbku. Bolo úžasné vidieť, že deti tomu verili.
Veľmi rada sa pozerám na svet očami dieťaťa. Je oveľa krajší, čistejší…