čo život dal a vzal

Pred rokom vysielali na čt24 zaujímavú reláciu Fokus Václava Moravca s názvom Lesk a bieda médií.
Pozvanie prijala aj naša bývalá poslankyňa pani Magda Vašáryová.
V relácii sa hovorilo o tom, že ľudia v dnešnej liberálno-demokratickej spoločnosti stratili dôveru v politikov následne prestali veriť tomu, čo uverejňujú médiá.
Pani Vašáryova v jednom vstupe povedala, že na verejnú mienku u nás na Slovensku majú vplyv určití blogeri, ktorí nemajú žurnalistické vzdelanie a ani nejakú výraznú profesiu a podľa nej sú to osamelí ľudia, ktorí svojimi názormi a tým čo píšu začali ovplyvňovať verejnú mienky a názory ľudí. Vzápätí dodala, že média sa bulvarizujú a priznala, že to robí aj ona vo svojom internetovom časopise.
Za nedôveru ľudí politikom určite nemôžu „určití blogeri“, ale politici sami, tým ako sa správajú, čo robia pre spoločnosť.
To ako sa správajú tí naši slovenskí nemusím písať. Výsledkom je, že veľmi veľa ľudí nie je spokojných s tým, čo urobili z našej republiky, ako ju prezentujú v zahraničí, čím sú pre nich občania vlastnej krajiny a čo pre nich znamená pojem zodpovednosť.
Prečo prestali ľudia veriť médiám?
Áno je to tým, že média sa hromadne zbulvarizovali a hlavne tie, ktoré si hovoria „mienkotvorné“.
Je obrovskou hanbou slovenskej žurnalistiky, keď „obyčajní blogeri“ dokážu písať oveľa lepšie, zaujímavejšie a fundovane o politike a nielen tej našej, ale hlavne celosvetovej, spoločenských problémoch, histórii, ekonomike.
Vyvracia to názor p.Vašáryovej, že sú to nevzdelaní ľudia. Na to, aby človek dokázal sformulovať vlastné myšlienky netreba nejaké špeciálne žurnalistické vzdelanie. Dôležité je mať vlastný názor a všeobecný prehľad.
Aj tu na Pravde, ale aj na iných portáloch sa nájdu ľudia, ktorí píšu zaujímavo a odborne. Osobne si rada prečítam články p.Dušana Hiriaka.
Osobné blogy by mali prinášať ľuďom pohľad a názory nás obyčajných ľudí na to, čo sa okolo nás deje.
Nemyslím si, že blogeri sú hrozbou pre liberálnych demokratov. Hrozbou je hlavne to, že väčšina ľudí zdieľa podobné názory.
Hrozbou je to, že sa nedajú oklamať tým, čo sa oficiálne píše a hovorí v najmä „mienkotvorných médiách“.
Hrozbou je to, že ľudia dostali odvahu a začali písať svoje názory a prezentujú „názor ulice“.
Hrozbou je to, že nie všetci ľudia si dajú dobrovoľne vymývať mozog.
Hrozbou je aj to, že blogeri začali písať u úplne normálnych problémoch, ktoré ľudí v skutočnosti trápia.
Hrozbou je aj to, že blogeri píšu o témach, ktoré nie sú v tejto konzumnej spoločnosti „in“ a to sú sociálne problémy, alebo píšu o drobných radostiach života, o láske, o priateľstve.
Najväčšou hrozbou je však to, že mnohí blogeri nezapadajú svojim pohľadom na svet a spoločnosť do poslušného stáda, ktoré chce táto spoločnosť z ľudí urobiť.
Blog Pravdy je takou malou a dalo by sa povedať aj milou výnimkou.
Je to vďaka rôznorodosti autorov aj žánrov, pretože skutočný život, to nie je len politika…