čo život dal a vzal

Viem, bude až zajtra, ale občas mám pocit, ako keby bol celý rok…
Dnes sme sa napríklad dozvedeli, že Slovensko zažíva „zlaté časy“, škoda len, že taký obyčajný človek si to doteraz nestihol všimnúť …
Ako si predstavujem „zlaté časy“ na Slovensku?
Prázdne úrady práce, plat minimálne 8,50 na hodinu, všade spokojní, usmiatí ľudia, ktorí nakupovaním zdravých domácich potravín a výrobkov podporujú domácu ekonomiku.
Žiadna korupcia,čestní, neúplatní politici, úradníci ochotní pomôcť, policajti, ktorí sa držia hesla „pomáhať a chrániť“.
Lekári, ktorí sa snažia ľuďom vrátiť zdravie, čisté nemocnice, milé sestričky, ktoré nečakajú hneď na príjme balíček kávy a bonboniéru, žiadne čakacie doby na operácie, potrebné lieky zadarmo, kúpeľná liečba pre všetkých, ktorí ju potrebujú.
Učitelia, ktorým záleží na vzdelanosti detí a budúcnosti národa a robia všetko pre to, aby naučili deti čo najviac.
Skoro prázdne súdy, kvôli nízkej kriminalite a čestnosti ľudí.
Čisté a upravené ulice, dediny, mestá, bez háld špiny a odpadkov.
Normálne cesty bez tankodromového adrenalínu pre šoférov.
Vláda, ktorá robí všetko pre to, aby tie „zlaté časy“ v našej republike skutočne aj boli.
Prezident, ktorý robí česť svojmu národu.
Obyčajná slušnosť a normálne medziľudské vzťahy, bez toho, aby jeden druhému závidel ešte aj nos medzi očami.
A hlavne čas… Čas na rodinu, priateľov, na seba…
Ak by sme niečo také mali, tak by sme mohli hovoriť o “ zlatých časoch“…
Občas mám pocit, že médiá a politici si z nás normálnych ľudí robia neustále 1. apríl, aj keď ten, je len jeden deň v roku.
Drzo sa nám smejú do tvárí a myslia si, že sme hlupáci, ktorí nevidia realitu a úbohosť toho čo robia.
Zlaté časy na Slovensku má korupcia, neľudskosť, zdieranie ľudí, nemorálnosť, nenávisť a závisť…
Ak necháme zo seba stále robiť bláznov, tak ten 1. apríl si z nás budú robiť stále…