čo život dal a vzal

Zrušenie Mečiarových amnestií…
Podľa niektorých ľudí, najväčší problém Slovenskej republiky a spoločnosti.
Množstvá vyhlásení „osobností“, ktorým ide o blaho tohoto národa, články a správy v médiách, petície,kampane, diskusie…
Pozrela som si zoznam signatárov petície VIA IURIS a dokonca aj zoznam signatárov protestantov, ktorí podpísali vyhlásenie za zrušenie amnestií…
V jednom aj v druhom zozname sú ľudia, ktorí sú odtrhnutí od reality skutočného života miliónov Slovákov.
Umelci, „osobnosti“, samozvaní intelektuáli, kňazi…
Áno, majú právo vyjadriť sa, ale v tomto prípade ide skôr o ich zviditeľnenie sa a politikárčenie. Zvlášť v radoch duchovných a je úplne jedno ktorú konfesiu zastupujú.
Politická kampaň a podpora tzv. kresťanských strán z kazateľníc pomohla týmto stranám dostať sa k moci a rozpredať majetok tejto krajiny.
Naopak, cirkvi o svoj majetok neprišli, ešte ho viac rozmnožili a na úkor veriacich zveľadili…
Príde mi úplne scestné, aby o morálke rozprávali ľudia, ktorí sú platení štátom a a ich veriaci im na svoje vlastné náklady zabezpečujú pohodlný život.
Väčšina duchovných v aktívnej službe má úplne zadarmo bývanie so všetkým,čo k tomu patrí.
Kým väčšina obyvateľov tejto krajiny drie za mizerné platy hlavne na to, aby slušne bývali, platia obrovské sumy za nájom, hypotéky, energie, duchovenstvo to má zadarmo. Platia to tí, ktorí si na svoje živobytie musia zarobiť, často ďaleko od rodiny.
A to nehovorím o finančných benefitoch, ktoré dostávajú od svojich ovečiek pri rôznych príležitostiach.
Náreky, že duchovní majú vysokoškolské vzdelanie a sú slabo platení, je veľmi falošným nariekaním. Každý si svoje povolanie vyberá sám.
A tak je to aj v ich prípade, služba Bohu.
Často premýšľam akému Bohu skutočne slúžia, mám pocit, že ten ich boh sa nazýva Mamon…
Neustále výzvy k veriacim, aby sa zapájali do služby a prinášali cirkvi dary ma v tom len utvrdzuje.
Cirkev si v našej republike vďaka Vatikánskej zmluve vytvorila „štát v štáte“. Množstvo farárov sa správa povýšenecky ku veriacim a namiesto duchovnej útechy im len prikazuje a rozkazuje ako majú žiť.
Vyčančané fary na dedinách sú zrkadlom toho, že kňazi na Slovensku sa nemajú tak zle, ako o tom hovoria. Ak by mali starosti o prežitie tak ako väčšina Slovákov, nemali by čas na politikárčenie.
Kostoly plné duchovne prázdnych ľudí sú výsledkom ich náročnej a zodpovednej práce „na Pánovej vinici“…
A takisto aj skoro prázdne kostoly sú dôsledkom toho, že sa nevenujú tej práci, ktorej by mali.
Som za odluku cirkví od štátu, pretože potom by sa ukázalo, koľko ľudí je ochotných živiť kňazov, keď majú problém uživiť samých seba. Verím tomu, že veľké množstvo ľudí by vystúpilo z cirkví.
Potom by pochopili realitu života na Slovensku.