čo život dal a vzal

Dostali sme život…
A ako s ním nakladáme? Koľko ľudí si ho dobrovoľne ničí nadmerným pitím alkoholu, fajčením, braním drog, skúšaním vlastných hraníc? Koľkí si nevážia vlastný život, ale ani život druhých do takej miery, že im ho bez váhania zoberú? Kde ostala úcta k životu a rešpektovanie toho druhého?…
Dostali sme planétu…
Namiesto toho, aby sme z nej urobili krásne miesto na život, tak ju bezohľadne pustošíme. Kvôli čomu? Kvôli pár nenažrancom, ktorí nám nalinkovali život bezduchých otrokov. Čo vedie ľudí k tomu, aby ničili to, na čom nemajú žiadnu zásluhu?
Kto im dal istotu, že zvieratá sú menej ako my ľudia a tak ich môžu zabíjať len tak pre zábavu a vyhubiť množstvo živočíšnych druhov?…
Dostali sme možnosť vidieť…
Dokážu ľudia ešte vôbec vnímať krásu všetkého, čo nás obklopuje a oceniť ju? Radšej sedia pred obrazovkami tv, alebo monitormi pc a nadšene sledujú rôzne formy násilia, potoky krvi, zabíjanie, morbídnosti, vulgárnosti, ktoré otupujú ich zmysly tak, že pomaly nevedia rozlíšiť dobro od zla…
Dostali sme možnosť počuť…
A čo ľudia počúvajú? Lichôtky a prázdne sľuby vymývačov mozgov a následne len príkazy a zákazy. Šušťanie a cinkanie peňazí, zvuky vojny. Počúvajú hluk sveta namiesto toho, aby počúvali hlas srdca a svedomia…
Dostali sme inteligenciu…
A na čo ju ľudia využívajú? Na ovládanie toho druhého. Na vývoj „nových technológií“, ktoré sofistikovanejšie ničia všetko živé a krásne a spôsobujú mnoho utrpenia. Myslíme si, že novodobé výdobytky vedy a techniky nám obohacujú život a slúžia nám… Vôbec nevnímame, že slúžime my im a vďaka nim sme ovládaní a kontrolovaní, strácame vlastnú vôľu a dušu…
Dostali sme možnosť milovať…
Prečo je na svete tak málo lásky? Pretože ľúbiť niekoho je zaväzujúce? Je oveľa jednoduchšie len si tak užívať a brať ako dávať. Milovanie a sexualitu sme degradovali na obchodný artikel, lacný spôsob zábavy, nástroj na ovládanie druhých. Dokázali sme pošpiniť a pošliapať našu vlastnú intimitu…
Dostali sme všetko a mnohokrát nemáme nič. Máme honosné domy, moderné autá, ale nemáme pokoj v srdci…
Obklopuje nás telesná krása, ktorú nám diktuje svet módy, ale nemáme dušu, ktorá z nás robí skutočne krásnych ľudí…
Dostali sme všetko a dobrovoľne sme sa toho zriekli. Zriekli sme sa samých seba…
Hovorí sa, že pocit dokonalého šťastia človek dosiahne vtedy, ak sú všetky jeho zmysly naplnené krásou a harmóniou.
Pokoj v duši a v srdci dosiahneme vtedy, ak sa zbavíme zbytočného balastu, ktorý nám ničí a špiní životy.
Stačí otvoriť oči a vidieť, začať počúvať vlastné srdce a svedomie, rešpektovať iných a život okolo seba.
Mať v úcte všetko, čo sme dostali.
Pocit šťastia a pokoja si vytvára každý sám.
Aj ťažko skúšaný, či chorý človek môže byť šťastný a dokonca môže pomáhať druhým.
Nemôžeme za to akí sme a čím sme obviňovať spoločnosť a dobu, pretože my sami ich tvoríme a sú naším zrkadlom, obrazom…
Dostali sme všetko a vlastnou hlúposťou, zaslepenosťou a bezcitnosťou to ničíme…
Zaslúžime si to vôbec?