Život, jedinečný a vzácny dar…
Ako ho vnímame?
Ako ho prežívame?
Každý zrod nového života je zázrakom a nielen zrod toho nášho ľudského.
Ako prežívame tento zázrak?
Uvedomujeme si krehkosť nášho bytia?
Sem na Zem sa narodí každý z nás s určitým poslaním, ale my namiesto toho, aby sme ten čas, ktorý sme dostali využili najlepšie ako vieme, dokážeme ho úplne premárniť prázdnotou, povrchnosťou, jeho zabíjaním, ničotou…
Čas života sa každému kráti a život samotný pripomína vodu, ktorá preteká pomedzi prsty a nedá sa zachytiť a ani vrátiť späť.
A pritom každý okamih tohoto vzácneho daru je dôležitý.
Dôležitý nielen pre nás samotných, ale aj pre tých s ktorými náš život zdieľame.
Mali by sme im dávať to najlepšie zo seba, ale často to zo sebeckosti nerobíme. Mali sme rozdávať lásku, priateľstvo, súcit, dobro…
A čo robí mnoho ľudí?
Dokážu dávať tým druhým len utrpenie, bolesť, žiaľ…
Prečo vlastne? Kvôli prchavému pocitu moci, ktorý prináša chvíľkové opojenie, ale v konečnom dôsledku len duševnú prázdnotu.
Čo bráni ľuďom prežiť ich život šťastne?
Predovšetkým sme to my sami, ak si dokážeme určiť životné priority a hodnoty, ktoré nás dokážu posúvať morálne vpred.
Bránia nám v tom však aj ľudia, pre ktorých morálne hodnoty nemajú žiadnu cenu a neštítia sa kvôli vlastnému prospechu siahnuť na život iným ľuďom…
Ale život, to nie sme len my ľudia. Často zabúdame, že všetko okolo nás je živé. Najkrajším živým organizmom je naša Zem – Gaia a my všetci dýchame spolu s ňou.
Vážime si vôbec náš vlastný život, keď si nevážime miesto na ktorom žijeme?
Tak ako dokážeme zanechať na Zemi spúšť svojim konaním, tak ju zanechávame aj vo vlastnom živote a v životoch tých, ktorí nás obklopujú.
Tak ako dokážeme Zem chrániť a zveľaďovať, tak dokážeme chrániť aj svojich blízkych a robiť z ich životov a aj toho vlastného krásne hodnotné dielo. Dielo, ktoré ostane po nás aj keď sa náš čas tu na Zemi skončí.
Dielo, ktoré ostane hlboko vryté v srdciach tých, ktorým sme dali časť seba samého, dali sme im svoj čas a lásku.
Tak sa staneme „nesmrteľnými“
Súdruh deltoid ,nie ja sa vyhrážam ,ale ty ...
Nikto z nas nie je vodic. Nepozornost by sa dala ...
sudruh estebacik co sa vyhrazas patris na smetisko... ...
Súdruh chce dopadnúť tak, ako súdruh klikač ...
gagagaga, osolene broky stipu ? ...
Celá debata | RSS tejto debaty