čo život dal a vzal

Pravda. Všetci ju hľadáme, chceme vedieť aká je a pritom je skrytá hlboko v nás. Niekedy až tak, že ju neuvidíme a nespoznáme celý život, pretože naša ľudská pohodlnosť a nezodpovednosť nám v tom bráni. Je oveľa jednoduchšie žiť v nevedomí a sebaklame, ako premýšľať a počúvať svedomie.
Každý z nás sa stretol s pojmom „BOH“. Určite sa zaujímal o to, kto to je, aký je a či vôbec je.
Ja osobne dosť často premýšľam o kresťanskom Bohu, pretože žijem v prostredí, kde je viera v kresťanského Boha veľmi silná. Pozorujem správanie ľudí, ich prejavy viery, ktorá často hraničí s fanatizmom a dalo by sa povedať s kresťanským fundamentalizmom.
Čítala som bibliu, mnoho kníh o viere, o kresťanstve a chcela som zistiť aký v skutočnosti Boh je. Je naozaj taký, ako o ňom hovoria kňazi v kostoloch? Alebo je len nástrojom moci v rukách cirkvi? Nástrojom na zastrašovanie ľudí, získavanie ich poslušnosti, vernosti, nástrojom na ich postupné zotročenie?
Veľmi zvláštne sú vyjadrenia kňazov, že „musíme veriť“. V čo? V koho? Komu?
A naozaj musíme? Prečo vlastne?
Vždy, keď čítam, alebo počujem slová, keď sa páchajú nejaké zverstvá na bezbranných ľuďoch „Boh to tak chcel, je to Božia vôľa, Boh ich trestá“ cítim, že všetko to, čo tlačia ľuďom do hláv kresťanskí kňazi je jedno obrovské klamstvo a premýšľam o tom, že je všetko inak…
O Bohu vieme len to, čo chcú, aby sme vedeli.
Čo o ňom vieme?
Vieme, že je Stvoriteľ všetkého čo nás obklopuje. Ale dovolil by Stvoriteľ ničiť v jeho mene to, čo stvoril?
Vieme, že je náš milujúci Otec, ale aká to je láska, keď dovolí ľuďom navzájom sa týrať a zabíjať v jeho mene.
Vieme, že nám odpúšťa naše previnenia, tak, prečo ich musíme rozprávať kňazom a oni rozhodujú o tom, aký trest si za ne zaslúžime, alebo či nám vôbec odpustí. Mali a majú kňazi právo odsúdiť niekoho za jeho previnenia trestom smrti? Môžu zmazať ľudské hriechy výmenou za finančný obnos? Aj toto je jeden zo spôsobov, ako ovládať ľudí, vedieť o nich všetko.
Ako sa dajú ľudia najjednoduchšie ovládať?
Strachom.
Boh mal byť tým dobrým a tak bolo treba vymyslieť niekoho a niečo, čo by ľudí držalo v neustálom strachu a napätí.
Tými strašiakmi sa stali Lucifer a peklo.
Lucifer, podľa legendy padlý anjel, nositeľ svetla. Mal byť tým, kto upozorňuje Boha na ľudské prehrešky, ale tým, že sa chcel postaviť na úroveň Boha a byť on tým „najvyšším“, bol zvrhnutý do podsvetia.
Legenda, príbeh, ktorý zase len ukazuje na odveký boj o moc. Boj o moc dobra a zla. Ale kto je v skutočnosti ten dobrý a kto ten zlý?
Cirkev nám hovorí, že dobrý je Boh. O Luciferovi sa hovorí ako o Satanovi, Diablovi, stelesnení zla.
Ale ako je možné, že v mene Boha sa dodnes vraždí, zotročuje a vedú sa vojny?
Prečo sa toto nedeje v Luciferovom mene?
Hovorí sa, že Boh je láska a miluje všetkých ľudí. Aká je tá jeho láska a ako sa prejavuje?
Dovolil by skutočný dobrý Boh, aby sa viera v neho šírila násilím, vyvražďovaním, tak ako sa to stalo aj na našom Slovanskom území?
Dovolil by zničenie celých civilizácií?
Dovolil by zotročenie ľudí nezmyselnými príkazmi a zákazmi, ktorú ľudí zväzujú tak, že strácajú slobodnú vôľu?
Dovolil by Boh, aby si Cirkev v jeho mene vybudovala impérium bohatstva a moci?
Dovolil by Boh, aby Zlo malo nadvládu nad ľuďmi?
Aký a kto je Boh? Neverím, že tým skutočným Bohom, je ten, ktorého nám vnútili Kresťanstvo, Islam a Judaizmus.
Tieto náboženstvá vychádzajúce z jednej podstaty spôsobili vo svete neuveriteľne veľa Zla.
Boh by mal byť v nás, mal by byť naším svedomím, láskou, dobrom, súcitom, empatiou… Všetkým tým, čo z nás robí skutočné ľudské bytosti so slobodnou vôľou a dušou. Mal by byť svetlom v našich životoch, ktoré nás posúva neustále vpred a nie zväzujúcou temnotou strachu a neslobody.
Hľadanie pravdy je ťažké a často prináša ešte viac otázok, na ktoré treba hľadať odpovede…