čo život dal a vzal

Tak nás Amnesty International zase trošku skritizovala kvôli Rómov a aj utečencom.
Nuž, čo povedať…
Nedávno som prechádzala dedinkou kde som videla výjav pre mňa ako z hororu. Kúsok od cesty malé rómske dieťa, asi tak trojročné, úplne nahé vykonávalo prirodzenú ľudskú potrebu. Pri ňom stál zrejme milujúci otec a okolo nich blízko cesty pobehovalo ešte zopár maličkých detí, len tak mierne oblečených. V ten deň síce svietilo slnko, ale bolo pod nulou… Neviem, možno mali kurz otužovania praktickou výukou.
Kamaráta, ktorý tie končiny pozná lepšie ako ja, niečo také ani nešokovalo, len sucho skonštatoval: Milujeme svoje deti“…
To sú slová, ktoré často počuť, keď Rómovia hovoria o svojich deťoch.
Aj ja milujem svoje deti, tak ako snáď všetci rodičia. Ak by to bolo potrebné, tak vymením svoj život za ich.
Od ich narodenia im dávame aj s manželom svoju lásku a čas. Snažíme sa z nich vychovať dobrých ľudí s vlastným názorom a hlavne vzdelaním, ktoré dnes stojí nemálo financií. Nikdy sme nečakali, že nám tento štát nejako pomôže, alebo prispeje na ich vzdelanie.
Naše deti, tak ako veľa mnohých iných chodili a chodia do školy preto, aby sa niečo naučili a nie kvôli finančným dávkach, pomôckam zadarmo a takisto obedom za smiešny poplatok. Množstvo rodín na Slovensku sa zodpovedne stará o svoje deti, aj keď nemajú veľa peňazí. Dokážu zabezpečiť svojim deťom krúžky, ZUŠ-ky, doplnkové vzdelávanie, dobré školy…
Poznám aj rómske rodiny, kde takto žijú a snažia sa, takže viem, že to ide a je to len a len v ľuďoch.
Rómska problematika je taký bludný kruh a financovanie projektov na zlepšenie životnej situácie Rómov je zasa výnosný biznis.
Veľkou chybou bolo, že socialistické zriadenie, ktoré sme tu mali, obralo Rómov o ich tradičný spôsob života – kočovanie. Prinútili ich bývať v panelákoch a pracovať a postupne sa vytratili aj tradičné remeslá, ktorými sa živili.
Donedávna som mala po babke drevené korýtko na miesenie cesta, ktoré vyrobili ako ich manželova babka volala „cigáni“, veľká drevená truhlica s krásne vypracovanými dvierkami a kovaním či skriňa, to bola robota, ktorú dokázali urobiť priamo tam, kde si to ľudia objednali. Mali svoj spôsob života a boli z neho násilne vytrhnutí. Ale oveľa horšieho zla na nich sa dopustil tento systém, ukázal im, že nemusia pracovať a pohodlne môžu prežiť s nastavenou rukou, do ktorej každý mesiac dostanú dávky od štátu. Od prevratu tu vyrástla nová generácia, ktorá už dávno nevie čo je to poctivá práca, páchajú rôzne trestné činy o ktorých sa musí mlčať, aby sme náhodou neboli rasisti a extrémisti.
Deti sa bezprízorne túlajú a žobrú často krát s cigaretou v ruke aj vtedy, keď by mali sedieť v škole. Keď som jednému takému dieťaťu dala rožky, na ktoré pýtal peniaze, hodil ich na zem a dupal po nich, boli pre moju rodinu a niekto na ne musel zarobiť peniaze.
Ak by reči o tom ako chcú pracovať mysleli skutočne vážne, tak sa nebrodia v haldách odpadu, špiny a výkalov, ktoré nakoniec po nich upracú iní. Nenivočili by si bývanie, ale snažili by sa žiť normálne.
Pretože slušne žiť sa dá aj z mála.
Neviem z čoho čerpá AI, ale keď ich tak trápi situácia Rómov u nás, tak nech prídu s komplexnými návrhmi a presne ukážu, ako sa rieši rómska problematika.
Je jednoduché ísť niekam do osady a potom písať traktáty o tom, ako sa u nás majú Rómovia zle. Ak by sa chceli mať lepšie, tak by pre to sami niečo urobili. Tí Rómovia, ktorí sa chcú mať lepšie, sa snažia a žijú ako my ostatní.
Aký život čaká tie deti, ktoré som videla?
Milujú Rómovia skutočne svoje deti?
Ak áno, tak by sa im snažili sami od seba zabezpečiť lepší život a nie taký, ako často vidíme. Nedávno ukazovali v tv, ako už malé deti fetujú toulén, bežne fajčia, pijú. Tým, že žijú tak ako žijú sa im skracuje dĺžka života.
Rómsky problém nevyriešia ani ľudskoprávne organizácie falošným záujmom, ktorý nepomáha, ale škodí, ani rómsky splnomocnenec a podobní experti, ani pompézne a predražené nič neriešiace projekty a ani vláda štedrými dávkami.
Ten začarovaný kruh dobrovoľnej biedy a zaostalosti si musia začať riešiť sami, pretože je to hlavne ich problém.
A nikto by nemal posudzovať a odsudzovať za to ako žijú nás ostatných len preto, že im samotným to tak vyhovuje.
Ak by im nevyhovoval taký spôsob života aký žijú, už dávno by tak nežili.