čo život dal a vzal

Nedávno som pozerala správy jednej z našich televízií.
Jedna správa bola o tom, že v okrese Krupina a Detva je veľký nedostatok lekárov.
Nedostatok lekárov nie len v týchto okresoch, aj keď stav v týchto okresoch je vážny. Pacienti musia cestovať do vzdialených miest na vyšetrenia odbornými lekármi a na vyšetrenie čakať celú večnosť. Predstaviteľ mesta hovoril o tom, že ponúkajú lekárom ambulancie a mestské byty. V čom je teda problém?
V ten istý týždeň bola správa o tom, že veľa absolventov vysokých škôl a aj medicíny odchádza pracovať do zahraničia kvôli vyšším platom.
Problémom sú skutočne peniaze. V tejto dobe veľa mladých ľudí ide študovať medicínu len kvôli tomu, že v tomto odbore má možnosť „dobre zarobiť“. Zabúdajú, že byť lekárom a liečiť ľudí je poslaním.
Zdravie je pre každého človeka veľmi cenné, hlavne vtedy ak má nejaké zdravotné problémy on, alebo jeho blízki. Vtedy je ochotný dať všetko.
A teraz sme v dobe, keď sa zdravie začalo platiť…
Sú ľudia, ktorí zaplatia aj tú najvyššiu cenu…
Človek, ktorý sa včas nedostane na odborné vyšetrenie má bohužiaľ smolu. Vtedy sa stáva, že zrazu zistí že má ochorenie na ktoré pomaly, ale isto zomiera a ktoré sa mohlo oveľa skôr podchytiť a liečiť, ak by sa včas dostal na odborné vyšetrenie. Pred rokom mi takto odišiel známy, ktorý mal život pred sebou…
Pacienti v okresných mestách sú nútení čakať pred ambulanciami už od pol piatej, len aby sa vôbec na nejaké vyšetrenie dostali.
V zdravotných strediskách ordinujú lekári, ktorí by mali práce nad hlavu celý týždeň, jeden deň v týždni, alebo len pár hodín.
Smolu má aj v tom prípade ak natrafí na lekára, ktorý je predĺženou rukou farmaceutických spoločností. Vtedy ide pacient z lekárne s plnou taštičkou liekov, ktoré často vôbec nepomáhajú.
Potom človek rozmýšľa, či je lepšie zomrieť na chorobu,ktorú má, alebo na predávkovanie liekmi, zlyhaním obličiek, alebo pečene…
Takisto sa stáva, že človek sa dostane ku „odborníkom“, pre ktorých je „ponižujúce“, alebo v rámci svojej bohorovnosti sa neobťažujú čítať správy svojich kolegov a tak sa stáva, že pacient skutočne berie lieky, ktoré mu viac uškodia, ako pomôžu, niekedy tak, že môže skončiť na áre…
Ďalším problémom sú naše slávne zdravotné poisťovne, ktoré zaujíma viac ako pacient, ich vlastný zisk a teplé miestečka zamestnancov.
Liečenie pacienta a dostupnosť lekárskej starostlivosti je pre nich druhoradé…
Pomaly, ale isto sme sa stali rukojemníkmi poisťovní, lekárov, ale najmä farmaceutov.
Čo ma však na správe v televízii najviac zarazilo, že na niektorých odborných ambulanciách visí oznam : Krupinčanov neošetrujeme…
Viete si predstaviť to šialenstvo médií a mimovládnych organizácií, keby na niektorej ambulancii visel oznam, že neošetrujú napr. Rómov, bezdomovcov, alebo ateistov či akúkoľvek inú skupinu obyvateľov?
Preto nerozumiem ľuďom, ktorí neustále nadávajú na minulý režim, keď lekárska starostlivosť bola dostupná všade, všetkých a hlavne zadarmo…
Nemôžme hádzať všetkých lekárov do jedného vreca, pretože našťastie sú aj takí, pre ktorých je Hippokratova prísaha posvätná.