čo život dal a vzal

Skutočnými problémami tejto krajiny nie je extrémizmus, hliadky vo vlakoch, či samotný Kotleba.
Problémom tejto krajiny od revolúcie, sú politici, ktorí nenesú tak, ako vo všetkých demokratických krajinách, žiadnu zodpovednosť za svoje konanie.
Problémom je prebujnelý štátny aparát, ktorý rastie každým rokom.
Problémom nie je čierna práca a dohodári, ale to, aké sú u nás mzdy a výška minimálnej mzdy.
Problémom je to, že naša krajina je dlhodobo braná ako krajina kvalifikovanej lacnej pracovnej sily a naši ľudia musia pracovať často krát vo veľmi zlých podmienkach a to v podnikoch, ktorým naše vlády poskytli štedré dotácie a daňové prázdniny.
Problémom je to, že u nás nie je žiadna podpora mladých rodín, nestavajú sa sociálne a nájomné byty v správe štátu.
Mladí ľudia, ktorí chcú bývať sa stávajú rukojemníkmi zahraničných bánk na celé desaťročia.
Problémom nie je to, že mladí ľudia po ukončení vysokoškolského vzdelania odchádzajú robiť do zahraničia, ale to, aké školy študujú a aké odbory. Tie množstvá sociálnych pracovníkov, filozofov, politológov a pod. u nás nemôžu nájsť uplatnenie.
Problémom sú napríklad ceny PHM, ako je možné, že sa cena ropy drží na úrovni okolo 57 UDS za barel a ceny PHM máme také, ako keď barel stál okolo 100 až 120 USD.
Problémom je, že sa v našej ekonomike netočia peniaze, pretože ľudia ich nemajú.
Problémom je, aké projekty sa financujú z eurofondov a kto sa na takýchto projektoch najviac nabaľuje.
Problémom je aj to, že občania nemajú ani potuchy o tom, aké boli prístupové rokovania SR do EÚ a čo to stálo túto republiku, keď sme v takej pozícii v akej sme…
Problémov je toľko, že by som mohla napísať ďalšie tri blogy.
Politici toto všetko profesionálne prekrývajú kauzami a zástupnými problémami.
To, čo poniektorí vystrájajú v parlamente je dehonestácia tohoto úradu a aj celej republiky a jej občanov.
Znamená to len jedno.
Demokracia dnešnej doby je politickým zriadením, ktoré tvrdo ide proti občanom a aj záujmom našej republiky.