čo život dal a vzal

Dnes som si prečítala článok o detských nevestách. V článku sa uvádzalo, že podľa odborníkov v tomto roku bude približne 12 000 malých dievčatiek vo veku od šesť rokov prinútených k svadbe s oveľa starším mužom.
Toto sa nedeje len v krajinách, odkiaľ do Európy prúdia migranti, ale už aj priamo v Európe.
Čo na to zástancovia multikulti? Je toto podľa nich to pravé kultúrne obohatenie, ktoré sem migranti prinášajú?
Podľa mňa je to jedno z najhnusnejších znásilnení, akých sa dopúšťajú dospelí na deťoch.
Aký život čaká takéto deti? Aký život majú obete znásilnení a hlavne malé deti? Koľko prepadov a znásilnení malých detí už bolo v súvislosti s migrantskou krízou v Európe?
Aký život majú všetky obete znásilnení? Koľko bolesti, utrpenia a strachu musia prežívať? Koľko smútku je v dušiach takýchto ľudí?
Máloktorá žena ohlási znásilnenie…
Často krát kvôli strachu z agresora. Zo strachu z toho, ako zareaguje partner, rodina, blízke okolie. Pretože ešte aj dnes prevládajú v našej spoločnosti predsudky, že za niečo také si môže sama. Tak zostáva sama so svojím strachom, ponížením a bolesťou, hlavne tou duševnou.
Ako prežívajú takú duševnú bolesť deti, ktoré by mali mať bezstarostné detstvo, hrať sa, učiť sa…
Znásilnenie je jeden z najohavnejších zločinov, ktorý môže spáchať človek človeku a nie je to len samotné sexuálne násilie, keď si silnejší jedinec vynúti pod hrozbou násilia pohlavný akt, ale aj samotné násilie, ktorým dosiahne svoj cieľ.
Znásilňovaním môže byť aj neustále týranie obete ponižovaním, keď obeť stráca pocit svojej ľudskej dôstojnosti.
Vnucovanie niečoho, s čím človek bytostne nesúhlasí, je mu to odporné.
V našej spoločnosti sme vďaka pôsobeniu médií, hlavne propagovaniu násilia vo filmoch a seriáloch začali byť proti násiliu otupení. Množstvo ľudí ho berie ako samozrejmosť a aj sa násilne správa.
A vďaka úspešnému vymývaniu mozgov sme si ani nevšimli násilie, ktoré je páchané na nás samotných.
Ako sa dá nazvať to, že si mocní sveta robia s nami čo chcú? Koľkí z nás nesúhlasia s tým čo sa deje okolo nás?
Ako sa dá nazvať násilné nanucovanie tzv. „slobody a demokracie“ vojnovými konfliktami tam, kde o to vôbec nestoja?
Ako sa dá nazvať neuveriteľné a nenapraviteľné drancovanie a ničenie planéty zopár ľuďmi, len kvôli tomu, aby ich kontá boli bohatšie o zopár núl?
Ako sa dá nazvať to, že celé krajiny sa stali rukojemníkmi banksterov a politikov, ktorí sa hrajú na bohov?
Ako sa dá brániť voči tomu všetkému?
Je to veľmi ťažké…
Dospelá žena sa môže postaviť agresorovi a ukázať mu, že sa ho nebojí, pretože agresorom často býva zakomplexovaný jedinec, ktorý využíva na dosiahnutie svojho cieľa hlavne moment prekvapenia a strachu.
Deťom môžeme pomôcť tak, že sa budeme sami snažiť zmeniť svet tak, aby sme už nikdy nemuseli čítať články o detských nevestách… O znásilneniach malých detí migrantami a pedofilmi… O znásilneniach a vraždách mladých žien, len preto, že niekto z tých hore si zmyslel, že takýmto spôsobom obohatí Európsku kultúru… O tom, ako sa mladí moslimskí bojovníci učia znásilňovať ženy a dievčatká, len preto, aby ich ponížili…
Vždy sa dá brániť, len je potrebné prekonať prvotný strach. Uvedomiť si vlastnú hodnotu a hodnoty za ktoré sa oplatí aj zomrieť, ak chceme, aby bol svet lepší…
Vždy sa dá ísť proti prúdu, aj keď je to nesmierne namáhavé…
Ale tá namáha stojí za to, aby sa človek dokázal pozrieť na svoj obraz v zrkadle a videl, že zostal napriek všetkému tlaku človekom.