čo život dal a vzal

Včera po prečítaní vynikajúceho článku Branislava Fábryho odkaz tu a po tom čo som si pozrela na čt24 zaujímavú debatu o vzniku „ministerstva pravdy“ v ČR, odkaz tu asi od 46. min. som pochopila, že „Ministerstvo pravdy“ v Česku a „Odborná komisia pre posudzovanie konšpirátorov“ u nás je forma novodobej inkvizície.
Odvolávanie sa na likvidáciu dezinformácii, ktoré ohrozujú spoločnosť je úbohé a smiešne.
Takisto aj strašenie obyvateľov cudzou, v tomto prípade ruskou propagandou.
Naša odborná komisia pre novodobú inkvizíciu sa do svojich pozícií nanominovala sama, nemám pocit, že by bola celospoločenská požiadavka na činnosť takejto skupiny.
Alebo je to požiadavka niekoho, kto chce za každú cenu potlačiť slobodu slova v našej republike a zaviesť cenzúru a totalitu.
Ale veď táto krajina sa hrdí tým, že tu máme 27 rokov slobodu a demokraciu.
V tom prípade je takáto skupina úplne zbytočná.
Možno je to však úplne inak a my, tých 27 rokov nežijeme v slobodnej krajine, ale v krajine, kde vládne totalita demokracie a jej pokrivených hodnôt.
Pretože, ak nám niekto chce nahovoriť, že cenzúra, inkvizičné weby, vyhrážanie sa postihmi len preto, že niekto verejne prejaví svoj názor, ohováranie, kydanie špiny a úmyselné šírenie neprávd sú tie pravé skutočné západné hodnoty, tak to určite nie je sloboda.
Vytváranie takýchto skupín a webov svedčí o tom, že nie sme ani demokratickou a ani slobodnou krajinou.
Pretože bezpečnosť krajiny patrí do rúk bezpečnostným zložkám a nie ľuďom, ktorí na to nemajú ani vzdelanie, ani kompetencie.
Koľko „povyku“ spôsobili „hliadky kotlebovcov“ vo vlakoch?
Prečo sa náš parlament a vláda nezaoberajú aj týmto extrémom, pretože niečo také je prejavom extrémizmu.
Sme vôbec ešte zvrchovanou a slobodnou krajinou?