čo život dal a vzal

Obrovské nákupné centrá, hypermarkety, supermarkety, nové obchody, ktoré vyrastajú ako huby po daždi aj v tých najchudobnejších regiónoch. Tam, kde niet práce. Tam kde sa nebudujú výrobné podniky…
Preplnené tovarom tak, že uličky medzi regálmi sa neustále zmenšujú, vyčačkané výklady lákajú nakupujúcich…
Najviac sa to prejavuje teraz pred Vianocami, keď už od septembra lákajú na nákupy darčekov.
Veľmi nerada chodím do takýchto nákupných kolosov, ničím ma neoslovili. Ale, keď tam raz za čas musím ísť, prekvapilo ma viac vecí.
Plné chodby blúdiacich ľudí a prázdne obchodíky, jeden dvaja ľudia v nich a predavačky. Väčšina ľudí sa špacíruje popri výkladoch, alebo sedí na káve a takto zabíjajú čas, ktorý by mohli využiť úplne inak.
Ale čo ma najviac zaujíma je to obrovské množstvo tovaru a za také ceny, ktoré si aj tak málokto môže dovoliť kúpiť…
Toto je to falošné pozlátko a výstavná skriňa kapitalizmu. Obrovská nadvýroba, kvôli čo najväčšiemu zisku. Čo sa stáva s tovarom, ktorý je nepredajný? Končí v secondhandoch, bazároch, ale hlavne na obrovských skládkach odpadu…
Predvianočné nákupy, povianočné zľavy, davové šialenstvo po obchodoch je to čo sme naozaj chceli?
Tak ako aj vykorisťovanie, zisk za každú cenu, zarobiť na všetkom a na všetkých?
Zničená planéta, zaplavená odpadom, milióny zbedačených ľudí, detí bez detstva, toto je svet po ktorom sme tak túžili?
Skutočne stoja výkladné skrine kapitalizmu za to, že sme sa stali ich obyčajnými otrokmi, ktorí sa občas správajú tak, ako keby boli bez vlastnej vôle?
Aký svet chceme?
Po akom túžime?
Po takomto?Zničenom našou hlúposťou?