čo život dal a vzal

ČO je to sloboda?
Stav mysle, duše?
Celé roky je nám vtĺkané do hláv, že konečne žijeme v slobodnom svete. Ale čím sa meria sloboda tohoto sveta?
Falošným pozlátkom na dlh, o ktorom nám tvrdia, že je to znak vysokej životnej úrovne?
Nezáujmom politikov o vlastný národ a štát a ich zapredanosťou?
Počtom žobrákov pred obchodmi a kostolmi a hlavne žobrajúcimi malými cigánčatkami s cigaretami v ústach?
Preplnenosťou regálov v obchodoch tovarom, ktorý si ľudia nemôžu dovoliť kúpiť?
Je slobodou byť otrokom bánk, stresu a chorôb z nich?
Aké majú istoty ľudia dnes? Istotu smrti a exekútora, keď prídu o prácu a nevládzu splácať úver na bývanie.
Všetky média dnes priniesli správu o tom, že zomrel Fidel Castro.
Pre mnohých ľudí bol, je a bude symbolom boja za slobodu, za skutočnú slobodu, po ktorej čoraz viac túži väčšina z nás…
Batistova Kuba pred Castrovou revolúciou mi pripomína dnešnú Európu. Tiež sme ovládaní bankstermi, bruselskou bábkovou vládou, ktorá je poslušným psíkom pánov spoza oceána. Lacnú zábavu, prostitúciu, drogy a obchod s lacnou ľudskou pracovnou silou sofistikovane ovládajú „mafiáni“ v bielych golieroch, ktorí si účty vybavujú úplne inak ako za starých čias, teraz na to doplácajú celé krajiny a národy.
Radosť z Fidelovej smrti oni a ich priaznivci vôbec neskrývajú.
A práve toto svedčí o ich úrovni a skutočných hodnotách, ktorých sú otrokmi.
Oni sa možno cítia slobodne, ale tá ich „sloboda“ je slobodou na úkor miliard ľudí po celom svete. Je pošpinená smrťou nevinných ľudí, zničením krajín, otrockou prácou aj malinkých detí, neľudských životných podmienok v tých najchudobnejších slumoch, ktoré vznikajú na haldách odpadu našej „slobody a vysokej životnej úrovne“.
Sloboda je, keď ľudia majú sociálne istoty, môžu si zakladať rodiny a plodiť deti a tie deti môžu vychovávať v láske a bezpečí, bez obáv, že im niekto ublíži…
Sloboda je, keď máme čas na priateľov, kamarátov, koníčky, ale hlavne na rodinu a lásku…
Sloboda je, keď sa môžme smiať a tešiť sa aj z maličkostí s našimi blízkymi.
Sloboda je, keď večer zaspávame s pocitom bezpečia, bez strachu z toho čo prinesie ten ďalší deň…
Sloboda je, keď nie sme otrokmi a ani sluhami…
Raz dávno som videla dokument jednej českej filmárky, ktorá išla na Kubu na nejaký filmový festival. Mala veľké obavy ako to tam všetko bude vyzerať a nakoniec bola milo prekvapená z toho ako tam ľudia žijú. Nemali takú „životnú úroveň“ ako máme my Európania, ale boli šťastní vo svojích malých domčekoch, mali všetko to, čo potrebovali k životu a všetci sa usmievali…
My sa vďaka „slobode a vysokej životnej úrovni“ už nedokážeme ani len smiať…
Budeme mať aj my tu v Európe niekoho, kto bude pre nás „symbolom skutočnej slobody“?
Stále v to verím…